Otázky a odpovede

Poprosila by som o usmernenie ako postupovať v takomto prípade: slovenská právnická osoba, platiteľ DPH nadobudla nehnuteľnosť v ČR. Predmetnú nehnuteľnosť prenajíma FO nepodnikateľovi, okrem prenájmu vykonáva aj inú podnikateľskú činnosť v SR. Podľa usmernenia MFČR daň z príjmov získaných z nájmu nehnuteľnosti má povinnosť odviesť v ČR. Ako máme postupovať pri vyčíslení základu dane v SR, na r. 100 daňového priznania máme uviesť výsledok hospodárenia pred zdanením spolu hospodársky .výsledok z nájmu v ČR a hospodársky výsledok z podnikania v SR a daň zaplatenú v ČR započítame na r. 710 po vyplnení tab. E? Uvažujeme o zriadení organizačnej zložky v ČR, predmetná nehnuteľnosť by v takomto prípade ostala v majetku zriaďovateľa? Ako by to bolo s uplatňovaním nákladov na nehnuteľnosť.

1.Je možné po 1.1.2019 v byte alebo v apartmáne v bytových domoch zriadiť kanceláriu na podnikanie? 2. Ak sa takýto byt alebo apartmán nepoužíva na prenájom ( čiže sú to kancelárske obchodné priestory), či je možné odpočítať DPH na vstupe pri obstaraní takéhoto bytu alebo apartmánu? V kancelárskych priestoroch by išlo len o duševnú prácu, čiže napríklad ekonomické a právne služby. 

Daná je zahraničná firma, registrovaná podľa § 5 zákona o DPH. V decembri vystavila faktúru na tovar so slovenskou, 10 percentnou DPH pre slovenského odberateľa s významnou sumou (ako jedinú faktúru zo slovenského IČ DPH v tom mesiaci). V januári DPH aj zaplatila. Následne zistila, že dodanie tovaru sa netýka územia slovenska, daňová povinnosť vznikla v zahraničí. Firma preto vystavila opravnú faktúru podľa § 71 ods.2 zákona o DPH, ktorou „zrušuje“ pôvodnú faktúru, a vystavila aj riadnu faktúru so zahraničnou IČ DPH dodávateľa. Kedy a ako môže firma žiadať zaplatenú DPH naspäť? Vystavená faktúra nie je dokladom o oprave základu dane podľa § 25, takže spoločnosť nemôže postupovať podľa § 53. V januári firma nedodala tovar ani službu v tuzemsku, takže v januári by nemohla žiadať DPH naspať v slovenskom DPH priznaní, lebo spĺňa podmienky § 55a ods. 2, preto by mala postupovať podľa § 55b. Prípadne v budúcnosti môže žiadať o DPH v mesiaci, ktorom dodala tovar alebo službu v tuzemsku. Alebo by sa malo podať dodatočné daňové priznanie za december, a opravná faktúra priznať v decembri? Lebo minimálne v kontrolnom výkaze by sa to malo priznať v decembri podľa § 78a ods. 2 písm. c), keďže dodanie bol v decembri. V dodatočnom DPH priznaní by išli sumy do riadkov 1 a 2 s mínusom, čím by v podstate vynulovali celé DPH priznanie. Ktoré riešenie je správne?

Súvaha IUZ 2020 r. 178 prijaté NFV - tabuľka Poznámok IUZ 2020 č. 15 treba ju vyplniť ??? a na ktorý riadok.

Obec dostala do výpožičky nákladný príves v hodnote 14 000 €. Tento som viedla na podsúvahovom účte v hodnote 14 000 €. Tento rok sme dostali darovaciu zmluvu, ktorou prejde nákladný príves do majetku obce. V protokole, ktorý je prílohou darovacej zmluvy je nákupná cena: 14 000 €, hodnota vozidla po odpise: 0 €. Čiže tento vozík už MV SR odpísalo. V akej hodnote ho zaradiť do dlhodobého majetku? Podľa mňa v nulovej hodnote ho zaradiť nemôžem. Čo by ste mi poradili?

Spoločnosť A je česká firma, platiteľ v CZ (neregistrovaný na Slovensku k DPH) predáva tovar slovenskej firme B (platiteľ podľa § 4 zákona o DPH) formou klasického medzinárodné predaja tovaru. Tovar sa prepravuje fyzicky z CZ do SK. Takže firma B je priamym odberateľom firmy A. Následne firma B predáva tento tovar finálnym slovenským zákazníkom, ktorí môžu byť platiteľmi DPH, aj neplatiteľmi DPH. Spoločnosť A vystavuje finančné dobropisy priamo finálnym slovenským zákazníkom, t. j. poskytuje zľavu osobám iným ako svojim priamym odberateľom. Na týchto dobropisoch pre finálnych zákazníkov by bol odkaz na výrobné číslo tovaru, číslo predajného dokladu firmy B, suma faktúry firmy B a poznámku, že podľa § 53 ods. 1 zákona o DPH je príjemca plnenia, ku ktorému sa zníženie ceny viaže, povinný opraviť odpočítanú daň. Aby samozrejme nedošlo k porušeniu princípu neutrality DPH. Podľa § 25 ods. 1 písm. b) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) platiteľ opraví základ dane pri znížení ceny tovaru alebo služby, ku ktorému dôjde po vzniku daňovej povinnosti. Podľa § 25 ods. 3 tohto zákona sa rozdiel medzi pôvodným základom dane a opraveným základom dane a rozdiel medzi pôvodnou a opravenou daňou uvedie v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom sa vyhotovil doklad o oprave základu dane. Ak sa pri oprave základu dane nevyhotovuje doklad o oprave základu dane, uvedie sa rozdiel medzi pôvodným základom dane a opraveným základom dane a rozdiel medzi pôvodnou daňou a opravenou daňou v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom nastala skutočnosť, ktorá má za následok opravu základu dane. Zároveň, podľa § 53 ods. 1 zákona o DPH je príjemca plnenia, ku ktorému sa zníženie ceny viaže, povinný opraviť odpočítanú daň, pričom oprava sa vykoná v tom zdaňovacom období, v ktorom platiteľ dostal doklad o oprave základu dane. Ak platiteľ doklad o oprave základu dane nedostane do 30 dní odo dňa, keď nastala skutočnosť podľa §25 ods. 1, ktorá má za následok zníženie základu dane, opraví odpočítanú daň v zdaňovacom období, v ktorom uplynulo 30 dní odo dňa, keď nastala skutočnosť podľa § 25 ods. 1. Zákon o DPH definuje základ dane pri dodaní tovaru a služby v § 22. Základom dane pri dodaní tovaru alebo služby je všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby za dodanie tovaru alebo služby, zníženú o daň. Z uvedeného výslovne nevyplýva, že oprava základu dane sa vzťahuje len na prípady, ak príjemca zľavy je tou istou osobou ako je príjemca plnenia. Preto ak spoločnosť A poskytne na základe splnenia určitých kritérií finálnym zákazníkom zľavu z tovaru, mala by spoločnosť A znížiť pôvodný základ dane z predaného tovaru o hodnotu poskytnutej zľavy, zníženú o daň. Takýto postup podporujú aj viaceré rozsudky Európskeho súdneho dvora, napr. rozsudky C-317/94, Elida Gibbs Ltd a C-427/98, Komisia vs. Nemecko. Oprava základu dane u Spoločnosti A nebude mať vplyv na odpočítanie dane u spoločnosti B, nakoľko títo nie sú do poskytnutia zľavy zainteresovaní. Finálny zákazník, ktorý získa zľavu priamo od Spoločnosti A, bude mať povinnosť (za predpokladu, že ide o platiteľa DPH) opraviť odpočítanú DPH. Tento postup vyplýva i z princípu zachovania neutrality DPH. Slovenský Zákon o DPH neukladá v predmetnom prípade českej Spoločnosti A povinnosť vystaviť doklad o oprave základu dane pre firmu B. Spoločnosť A nevystaví dobropis pre firmu B, a preto sa jej nemení ani CZ súhrnný výkaz. Tiež z tohto dôvodu ani firme B sa nemení SK DPH priznanie. Je hore uvedený postup v súlade so zákonom o DPH? Dúfame, že medzinárodné DPH priznania medzi firmou A a B sa nebudú meniť.

Rada by som mala korektný výklad k ostatnej novele ZP, týkajúcej sa možnosti zamestnávateľa dať výpoveď zamestnancovi, ktorý dovŕšil vek 65 rokov a je poberateľom starobného dôchodku. Zaujíma ma najmä, aká bude aplikačná prax v prípade hlavných kontrolórov, ktorí spĺňajú podmienky ustanovené ostatnou novelou ZP, avšak boli zvolení podľa zákona o obecnom zriadení, majú pracovnú zmluvu na dobu určitú a pracovný pomer na kratší pracovný čas. Napriek uvedeným skutočnostiam, môže starosta obce dať výpoveď hlavnému kontrolórovi a bude takáto výpoveď právne účinná? 

Slovenská SZČO (živnostenský list na Slovensku) chce v ČR zrealizovať búracie služby. Podnikateľ by na túto činnosť chcel zamestnať na dohodu na cca 3 mesiace 1 človeka z ČR. Ako má postupovať, aby tohoto pána z ČR mohol legálne zamestnať na DPČ? Faktúru za búracie služby bude vystavovať slovenskej spoločnosti.

Mohli by ste mi prosím poradiť s účtovaním odpredaja akcií, ktoré sú v mene CZK (vedieme ich na účte 063, k nemu účtujeme aj 414 – oceňovacie rozdiely, kde účtujeme každoročne prekurzovanie akcií na menu eur ku dňu zostavenia ÚZ, t.j. k 31.12.) Akcie sme odpredali v januári 2021, pričom ich hodnota pri predaji bola nižšia ako nominálna, t. j. predaj sa zrealizoval so stratou. V roku 2020 by som chcela vytvoriť z tohto titulu OP. Pri tvorbe OP zohľadníme okrem výšky straty z predaja (661-561) aj účet 414? Účet 414 má pasívny zostatok.

Má hlavný kontrolór, ktorý pracuje na čiastočný úväzok, nárok na dovolenku, teda na alikvotnú časť, prislúchajúcu k veľkosti pracovného úväzku. Ak áno, a ak dovolenku nečerpal, je možné túto dovolenku za predchádzajúce roky (napr. za 2 roky) dočerpať aj v aktuálnom roku a je to podmienené súhlasom obecného zastupiteľstva?