Otázky a odpovede

Nájomca s.r.o ,ukončil nájomnú zmluvu .Na základe dohody pri uzatvorení nájomnej zmluvy inštaloval v prenajatých priestoroch HIM, ktorý odpisoval v 5.OS. Pri ukončení nájmu prenajímateľ odkúpil tieto hnuteľné veci za sumu nižšiu ako bola ich zostatková hodnota. Je rozdiel medzi kúpnou cenou a zostatkovou hodnotou pripočitateľná položka k dani z príjmov alebo môže do daňových výdavkov odpísať celú zostatkovú hodnotu HIM.

Chceli by sme sa spýtať, či zľavové kupóny zakúpené prostredníctvom stiahnutej aplikácie spĺňajú definíciu "elektronickej služby" v zmysle § 16 ods. 19 zákona o DPH, článku 7 ods. 1 a 2 vrátane prílohy 1 vykonávacieho nariadenia č. 282/2011 ? (Klient prostredníctvom internetu stiahne bezplatnú aplikáciu, následne tam kúpi zľavové kupóny, ktoré potom použije u predajcov tak, že pri platení použije túto aplikáciu nabitú týmito kupónmi.) 

Naša spoločnosť sa stala 100 % vlastníkom inej zahraničnej s. r. o. (obchodný podiel nekúpila, ani žiaden vklad do základného imania nevkladala, len sa stala 100 % spoločníkom). V roku 2019 poskytla tejto dcérskej spoločnosti pôžičku 30 000 €. V roku 2020 bolo rozhodnutím jediného spoločníka zvýšenie základné imanie o 30 000 € a túto pôžičku sme preklasifikovali ako vklad do ich základného imania. V roku 2021 bolo základné imanie znížené a nám bolo vyplatené 50 000 € zo zníženia základného imania. Ako máme tieto transakcie zaúčtovať? Vložili sme tam iba 30 000 €, vyplatili nám 50 000 € - je to pre nás výnos? Ak áno, je to zdaniteľný výnos v SR?

Chcel by som sa spýtať na daň z dovozu auta zo zahraničia a predaja na Slovensku. Ako by som mal postupovať, keď na faktúre dole mám tento uvedené:  oslobodené od DPH v rámci trojstrannej transakcie. Prenesená daňová povinnosť. Články 141 a 197 smernice o 2006/112/ES o DPH.

Týka sa to použitého tovaru a som platiteľ DPH. Faktúra je z dražobnej aukcie z Belgicka.

Zamestnávateľ (ZŠ) stravuje svojich zamestnancov vo vlastnej školskej jedálni a prispieva na stravu 1,75 €. Niektorí zamestnanci robili prácu z domu za čo im patrí stravné. Všetci zamestnanci si vybrali príspevok na stravu (predtým dostávali stravné lístky). Koľko im má zamestnávateľ prispieť ma stravu, keď minimálne musí 2,11 €, aby dodržal zásadu rovnosti?

Starostka obce uzatvorila zmluvy (mandátne a následne kúpne) pre obec bez predchádzajúceho odsúhlasenia, alebo prejednania na obecnom zastupiteľstve. Na nasledujúcom zastupiteľstve informovala poslancov, že je to v jej kompetencii. Okrem toho dôvodila tým, že NKU vykonáva kontroly hospodárnosti v obciach, preto musela zmluvy ihneď uzatvoriť. Podotýkam, že zasadnutie OZ sa nekonalo 4 mesiace. Konala starostka podľa zákona? Ako má postupovať obecné zastupiteľstvo v prípade rozporu so zákonom ?

Firma A (platiteľ v Maďarsku) bude dodávať platiteľovi B (platiteľ podľa § 4 na Slovensku) vypracovanie realizačného plánu stavby. Takže tento realizačný plán bude obsahovať napr. časové úseky - lehoty uskutočňovania - realizácie stavby. Nejde o vypracovanie projektovej dokumentácie, ide o hore uvedené doplňujúce plánovanie. Stavba je na území Slovenska (presnejšie ide o slovenskú časť cezhraničného mostu.) Otázkou je, či v tomto prípade ide o službu vzťahujúcu sa na nehnuteľnosť a má sa postupovať podľa § 16 ods. 1 zákona o DPH (resp. § 69 ods. 2) alebo o klasickú službu podľa § 15 ods. 1 (resp. § 69 ods. 3)? Tiež, ak ide o službu vzťahujúcu sa na nehnuteľnosť je to služba uvedená v sekcii F? 

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky zverejnilo na webe Informačného systému odpadového hospodárstva usmernenie k odpadom z testovania – „Odpovede na otázky súvisiace s odpadmi vzniknutými v rámci testovania na COVID – 19“. Sme obec a nie je nám úplne jasné, aké povinnosti sa na nás vzťahujú v súvislosti s odpadom z testovania.

Maďarská Kft. vysiela svojich zamestnancov pracovať na územie Slovenskej republiky. Zamestnanci budú vykonávať stavebné práce na území SR. Zamestnanci disponujú potvrdením A1, preto všetky odvody (zdravotné a sociálne odvody) platia naďalej v Maďarsku. Obdobie vyslania presiahne 183 dní, tiež Maďarská firma tu má stavebnú stálu prevádzkareň z hľadiska zákona o dani z príjmov. Preto na základe Dohody o zamedzení dvojitého zdanenia (medzi Maďarskom a Slovenskou republikou) daň zo závislej činnosti musí platiť zamestnávateľ na Slovensku. Následne na konci roka v ročnom zúčtovaní alebo v DPFO sa vysporiada príjem zo závislej činnosti na daňové účely. Tiež zahraničná osoba je povinná stať sa platiteľom dane podľa § 48 ZDP. Otázkou je, že napr. v danom mesiaci vyslaní zamestnanci pracujú 15 dní na Slovensku a 15 dní v Maďarsku. Daň zo závislej činnosti sa má zdaniť- vypočítať takto pomerom? Takže 50 percent na Slovensku a 50 percent v Maďarsku? Alebo daň zo závislej činnosti sa nedá takto rozdeliť? (Zdravotné a Sociálne odvody napr. sa nemôžu takto deliť- platia sa iba v jednom členskom štáte).

Rekonštrukcia telocvične ZŠ (kapit. výdaj) - energetický certifikát a porealizačné zameranie stavby je potrebné predpísať na obstaranie 042 a účtovať do ceny stavby, alebo to bude len ako bežný výdaj (špeciálne služby)?