Otázky a odpovede

Dovoľujem si položiť doplňujúcu otázku k ID 3926. Pôvodne mal zamestnanec pracovať 4 hodiny denne. Striktne to stanovené nebolo, vzhľadom na pružný pracovný čas u ostatných zamestnancov. V odpovedi píšete, že „zamestnávateľ je podľa § 91 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len "Zákonník práce") povinný poskytnúť zamestnancovi, ktorého pracovná zmena je dlhšia ako šesť hodín, prestávku na odpočinok a jedenie v trvaní 30 minút.“ Teda, ak by zamestnanec pracoval pravidelne napr. 4 hodiny a 50 minút, nemusí mu zamestnávateľ (alebo nesmie) poskytnúť obedňajšiu prestávku? Pri skrátenom pracovnom úväzku a bežnom pracovnom čase začínajúcom medzi 8.00 – 8.30 hod. by zamestnanec nemohol využiť výdajne stravy v čase obedňajších hodín. Dúfajme, že daňové hľadisko vyrieši k 1.1.2022 poslanecká novela Zákonníka práce, ktorá umožní zamestnávateľom poskytovať stravovacie poukážky a finančný príspevok obdobne ako pri mzde dodatočne.

Česká spoločnosť SRO1 (CZ firma) v minulosti (rok 2017) kúpila (kúpna zmluva) rekreačný dom s pozemkami umiestnenú na Slovensku. V roku 2018 bolo vykonané na nehnuteľnosti technické zhodnotenie. Pri kúpe nehnuteľnosti, ani pri technickom zhodnotení nebola nárokovaná naspäť DPH. Trhová cena nehnuteľnosti je teraz cca. 400 000 EUR. Daňové odpisy boli v rokoch 2017 a 2018, následne daňové odpisy boli prerušené. SRO1 nie je obchodníkom s nehnuteľnosťami. SRO1 teraz chce využiť inštitút na základe českého obchodného zákonníka, ktorý sa nazýva odštepenie podniku. Toto odštepenie bude mať taký následok, že (odštepená- oddelená) časť spoločnosti SRO1 (ktorou bude táto nehnuteľnosť na Slovensku) by sa oddelila od SRO1 a zlúčila by sa už s existujúcou spoločnosťou SRO2 (takže novým vlastníkom nehnuteľnosti bude SRO2). Pôvodná spoločnosť SRO1 zostane zachovalá. Slovenský obchodný zákonník nepozná takýto pojem (pozná len rozdelenie, zlúčenie, splynutie). Podľa ustanovenia slovenského § 69 ods. 4 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v z. n. p. „Rozdelenie spoločnosti je postup, pri ktorom na základe zrušenia bez likvidácie dochádza k zániku spoločnosti, pričom imanie zanikajúcej spoločnosti prechádza na iné už jestvujúce spoločnosti, ktoré sa tým stávajú právnymi nástupcami zanikajúcej spoločnosti (ďalej len„rozdelenie spoločnosti zlúčením“), alebo na novozaložené spoločnosti, ktoré sa svojím vznikom stávajú právnymi nástupcami zanikajúcich spoločností.“ Pôvodná spoločnosť teda nemôže byť zachovaná v jej pôvodnej podobe. Ani SRO1, ani SRO2 nemá stálu prevádzkareň z hľadiska zákona o dani z príjmov, ani z hľadiska zákona o DPH na Slovensku. Tiež nemajú umiestnenú organizačnú zložku na Slovensku. V zmysle § 5 ods. 1 zákona o DPH, zahraničná osoba, je povinná podať žiadosť o registráciu pre daň Daňovému úradu Bratislava pred začatím vykonávania činnosti, ktorá je predmetom dane okrem dovozu tovaru. Žiadosť o registráciu pre daň nie je povinná podať zahraničná osoba, ak dodáva len vymenované výnimky (v tomto prípade je relevantný §5/1g, tovar a služby oslobodené od dane podľa § 28 až 42). Otázkou je, či aj tomto prípade sa má postupovať podľa § 5 ods. 1 zákona o DPH, alebo hore uvedená transakcia (odštepenie nehnuteľnosti z SRO1 na SRO2) by nemala z pohľadu slovenského zákona o DPH žiadne dopady?

Česká spoločnosť SRO1 (CZ firma) v minulosti (rok 2017) kúpila (kúpna zmluva) rekreačný dom s pozemkami umiestnenú na Slovensku. V roku 2018 bolo vykonané na nehnuteľnosti technické zhodnotenie. Pri kúpe nehnuteľnosti, ani pri technickom zhodnotení nebola nárokovaná naspäť DPH. Trhová cena nehnuteľnosti je teraz cca. 400 000 EUR. Daňové odpisy boli v rokoch 2017 a 2018, následne daňové odpisy boli prerušené. SRO1 nie je obchodníkom s nehnuteľnosťami. SRO1 teraz chce využiť inštitút na základe českého obchodného zákonníka, ktorý sa nazýva odštepenie podniku. Toto odštepenie bude mať taký následok, že (odštepená- oddelená) časť spoločnosti SRO1 (ktorou bude táto nehnuteľnosť na Slovensku) by sa oddelila od SRO1 a zlúčila by sa už s existujúcou spoločnosťou SRO2 (takže novým vlastníkom nehnuteľnosti bude SRO2). Pôvodná spoločnosť SRO1 zostane zachovalá. Slovenský obchodný zákonník nepozná takýto pojem (pozná len rozdelenie, zlúčenie, splynutie). Podľa ustanovenia slovenského § 69 ods. 4 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v z. n. p. „Rozdelenie spoločnosti je postup, pri ktorom na základe zrušenia bez likvidácie dochádzak zániku spoločnosti, pričom imanie zanikajúcej spoločnosti prechádza na iné už jestvujúce spoločnosti, ktoré sa tým stávajú právnymi nástupcami zanikajúcej spoločnosti (ďalej len„rozdelenie spoločnosti zlúčením“), alebo na novozaložené spoločnosti, ktoré sa svojím vznikom stávajú právnymi nástupcami zanikajúcich spoločností.“ Pôvodná spoločnosť teda nemôže byť zachovaná v jej pôvodnej podobe. Ani SRO1, ani SRO2 nemá stálu prevádzkareň z hľadiska zákona o dani z príjmov, ani z hľadiska zákona o DPH na Slovensku. Tiež nemajú umiestnenú organizačnú zložku na Slovensku. Podľa článku 13 („Príjmy zo scudzenia majetku“) ods. 1 zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia medzi Slovenskou republikou a Českou republikou (uverejnená v Zbierke zákonov pod č. 238/2003) a § 16 ods. 1 písm. f) zákona o dani z príjmov zisky, ktoré poberá rezident Českej republiky zo scudzenia nehnuteľného majetku uvedeného v článku 6 tejto zmluvy a umiestneného v Slovenskej republike podliehajú zdaneniu v Slovenskej republike. Otázkou je, či aj tomto prípade sa má postupovať podľa článku 13 zmluvy a podľa § 16 ods. 1 písm. f) zákona o dani z príjmov, alebo hore uvedená transakcia (odštepenie nehnuteľnosti z SRO1 na SRO2) by nemala z pohľadu slovenského zákona o dani z príjmov žiadne dopady?

Česká spoločnosť SRO1 (CZ firma) v minulosti (rok 2017) kúpila (kúpna zmluva) rekreačný dom s pozemkami umiestnený na Slovensku. V roku 2018 bolo vykonané na nehnuteľnosti technické zhodnotenie. Pri kúpe nehnuteľnosti, ani pri technickom zhodnotení nebola nárokovaná naspäť DPH. Trhová cena nehnuteľnosti je teraz cca. 400 000 EUR. Daňové odpisy boli v rokoch 2017 a 2018, následne daňové odpisy boli prerušené. SRO1 nie je obchodníkom s nehnuteľnosťami. SRO1 teraz chce predať nehnuteľnosť spoločnosti SRO2 (tiež CZ firma) alebo CZ fyzickej osobe. Ani SRO1, ani SRO2 nemá stálu prevádzkareň z hľadiska zákona o dani z príjmov, ani z hľadiska zákona o DPH na Slovensku. Tiež nemajú umiestnenú organizačnú zložku na Slovensku. SRO1 a SRO2 má toho istého jediného vlastníka- fyzickú osobu. Takže SRO1 a SRO2 sú závislé osoby (ekonomické, majetkové prepojenie). Tiež SRO1 a fyzická osoba sú prepojené. FO je majiteľom SRO1. Podľa článku 13 („Príjmy zo scudzenia majetku“) ods. 1 zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia medzi Slovenskou republikou a Českou republikou (uverejnená v Zbierke zákonov pod č. 238/2003) a § 16 ods. 1 písm. f) zákona o dani z príjmov zisky, ktoré poberá rezident Českej republiky zo scudzenia nehnuteľného majetku uvedeného v článku 6 tejto zmluvy a umiestneného v Slovenskej republike podliehajú zdaneniu v Slovenskej republike. Otázkou je, či hore uvedený účastníci predaja nehnuteľnosti umiestnenej na území SR musia riešiť transferovú dokumentáciu (kontrolovanú transakciu) podľa slovenského zákona o dani z príjmov?

Česká spoločnosť SRO1 (CZ firma) v minulosti (rok 2017) kúpila (kúpna zmluva) rekreačný dom s pozemkami umiestnený na Slovensku. V roku 2018 bolo vykonané na nehnuteľnosti technické zhodnotenie. Pri kúpe nehnuteľnosti, ani pri technickom zhodnotení nebola nárokovaná naspäť DPH. Trhová cena nehnuteľnosti je teraz cca. 400 000 EUR. Daňové odpisy boli v rokoch 2017 a 2018, následne daňové odpisy boli prerušené. SRO1 nie je obchodníkom s nehnuteľnosťami. SRO1 teraz chce predať nehnuteľnosť spoločnosti SRO2 (tiež CZ firma) alebo CZ fyzickej osobe. Ani SRO1, ani SRO2 nemá stálu prevádzkareň z hľadiska zákona o dani z príjmov, ani z hľadiska zákona o DPH na Slovensku. Tiež nemajú umiestnenú organizačnú zložku na Slovensku. Podľa článku 13 („Príjmy zo scudzenia majetku“) ods. 1 zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia medzi Slovenskou republikou a Českou republikou (uverejnená v Zbierke zákonov pod č. 238/2003 Z. z.) a § 16 ods. 1 písm. f) zákona o dani z príjmov zisky, ktoré poberá rezident Českej republiky zo scudzenia nehnuteľného majetku uvedeného v článku 6 tejto zmluvy a umiestneného v Slovenskej republike podliehajú zdaneniu v Slovenskej republike. Pri predaji nehnuteľnosti daňovníkom, ktorý je právnickou osobou (v tomto prípade SRO1), je príjem z predaja nehnuteľnosti súčasťou základu dane s výnimkou: predaja nehnuteľnosti rozpočtovou organizáciou, ak je tento príjem zahrnutý v rozpočte zriaďovateľa [§ 13 ods. 1 písm. b) ZDP], predaja nehnuteľností zahrnutých do konkurznej podstaty [§ 13 ods. 1 písm. d) ZDP], predaja nehnuteľnosti vo vlastníctve obcí a vyšších územných celkov [§ 13 ods. 1 písm. e) ZDP]. V tomto prípade podľa nás nejde o žiadnu výnimku, žiadne oslobodenie podľa § 13, takže SRO1 sa musí u nás registrovať prostredníctvom formuláru ŽIADOSŤ O REGISTRÁCIU, OZNÁMENIE ZMIEN... na daň z príjmov a podať DPPO priznanie. Ako sa stanovia daňové výdavky v tomto prípade? Aplikujú sa § 19 ods. 3b a § 25 ods. 3, t. j. daňová zostatková cena?

Česká spoločnosť SRO1 (CZ firma) v minulosti (rok 2017) kúpila (kúpna zmluva) rekreačný dom s pozemkami umiestnenú na Slovensku. V roku 2018 bolo vykonané na nehnuteľnosti technické zhodnotenie. Pri kúpe nehnuteľnosti, ani pri technickom zhodnotení nebola nárokovaná naspäť DPH. Trhová cena nehnuteľnosti je teraz cca. 400 000 EUR. Daňové odpisy boli v rokoch 2017 a 2018, následne daňové odpisy boli prerušené. SRO1 nie je obchodníkom s nehnuteľnosťami. SRO1 teraz chce predať nehnuteľnosť spoločnosti SRO2 (tiež CZ firma) alebo CZ fyzickej osobe. Ani SRO1, ani SRO2 nemá stálu prevádzkareň z hľadiska zákona o dani z príjmov, ani z hľadiska zákona o DPH na Slovensku. Tiež nemajú umiestnenú organizačnú zložku na Slovensku. Podľa článku 13 („Príjmy zo scudzenia majetku“) ods. 1 zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia medzi Slovenskou republikou a Českou republikou (uverejnená v Zbierke zákonov pod č. 238/2003) a § 16 ods. 1 písm. f) zákona o dani z príjmov zisky, ktoré poberá rezident Českej republiky zo scudzenia nehnuteľného majetku uvedeného v článku 6 tejto zmluvy a umiestneného v Slovenskej republike podliehajú zdaneniu v Slovenskej republike. Pri predaji nehnuteľnosti daňovníkom, ktorý je právnickou osobou (v tomto prípade SRO1), je príjem z predaja nehnuteľnosti súčasťou základu dane s výnimkou: predaja nehnuteľnosti rozpočtovou organizáciou, ak je tento príjem zahrnutý v rozpočte zriaďovateľa [§ 13 ods. 1 písm. b) ZDP], predaja nehnuteľností zahrnutých do konkurznej podstaty [§ 13 ods. 1 písm. d) ZDP], predaja nehnuteľnosti vo vlastníctve obcí a vyšších územných celkov [§ 13 ods. 1 písm. e) ZDP]. V tomto prípade podľa nás nejde o žiadnu výnimku, žiadne oslobodenie podľa § 13, takže SRO1 sa musí u nás registrovať prostredníctvom formuláru ŽIADOSŤ O REGISTRÁCIU, OZNÁMENIE ZMIEN... na daň z príjmov a podať DPPO priznanie. V registračnom formulári sa má označiť daň z príjmov a rubrika iné? (prevod nehnuteľnosti umiestnenej na území SR)? Sú hore uvedené úvahy ohľadom zdanenia nehnuteľnosti správne?

Česká spoločnosť SRO1 (CZ firma) v minulosti (rok 2017) kúpila (kúpna zmluva) rekreačný dom s pozemkami umiestnený na Slovensku. V roku 2018 bolo vykonané na nehnuteľnosti technické zhodnotenie. Pri kúpe nehnuteľnosti, ani pri technickom zhodnotení nebola nárokovaná naspäť DPH. SRO1 nie je obchodníkom s nehnuteľnosťami. SRO1 teraz chce predať nehnuteľnosť spoločnosti SRO2 (tiež CZ firma) alebo CZ fyzickej osobe. Ani SRO1, ani SRO2 nemá stálu prevádzkareň z hľadiska zákona o dani z príjmov, ani z hľadiska zákona o DPH na Slovensku. Tiež nemajú umiestnenú organizačnú zložku na Slovensku. V zmysle § 5 ods. 1 zákona o DPH, zahraničná osoba, je povinná podať žiadosť o registráciu pre daň Daňovému úradu Bratislava pred začatím vykonávania činnosti, ktorá je predmetom dane okrem dovozu tovaru. Žiadosť o registráciu pre daň nie je povinná podať zahraničná osoba, ak dodáva len vymenované výnimky (v tomto prípade je relevantný § 5/1g, tovar a služby oslobodené od dane podľa § 28 až 42). Otázkou je, či zahraničná osoba SRO1 sa musí registrovať podľa § 5 zákona o DPH, ak: 1., Spĺňa podmienky uvedené v paragrafu 38 zákona o DPH pre oslobodenie predaja nehnuteľnosti? (Predpokladáme že v tomto prípade nie je potrebná registrácia, budú fakturovať z CZ IČ DPH čísla s oslobodením.) 2., Nespĺňa podmienky uvedené v paragrafu 38 zákona o DPH? (Predpokladáme, že v tomto prípade je potrebná registrácia a SRO1 má fakturovať z SK IČ DPH so slovenskou DPH podľa § 69/1 však?)

Slovenská pošta vystavila doklad z registračnej pokladnice, na ktorom sú dve položky: - poplatok za výpis z RT /t.j. výpis RT starostu / - 2 Eur - služba IOM - výpis z RT - 1,90 s DPH. Účtuje sa to ako služba 518 alebo časť ako správny poplatok 538 /suma 2 Eur/ a 1,90 služba IOM prostredníctvom účtu 518? 

Prenájom priestorov kultúrneho domu v obci platený v hotovosti účtujem prostredníctvom účtov 211/648. (svadby, kary, oslavy bez nájomnej zmluvy). Je môj postup správny, pri kontrole mi bolo povedané, že prenájom sa má účtovať prostredníctvom účtu 602.

Otázka súvisiaca s ID 3740: Spoločnosť vykonala začiatkom roka 2021 inovatívne prototypové úpravy. Hmotný výstup tohto procesu zaslala odberateľovi prototypu (odpredaj v r. 2020) na výmenu predmetnej časti. Úhradu od neho požadovať nebude. Náklady v plnej miere znáša spoločnosť, keďže ide o zvýšenie bezpečnostného hľadiska výrobku. Otázka: Aké je správne účtovné vyjadrenie tejto skutočnosti do „účtovných kníh“ roku 2020 (nie sú ešte definitívne uzavreté) ? Účtovať rezervu na záručné opravy s účtom 548 alebo použiť účet 042 (snaha presne vyčísliť náklady na hmotnú časť vývoja) ?