Otázky a odpovede

Slovenská s.r.o. má 49 % podiel na Z.I. v českej s.r.o. a z českej firmy sú vyplácané výnosy slovenskej firme, kde podľa slov konateľa sa zdaňujú v ČR pri vyplácaní týchto výnosov. Akým spôsobom zdaňovať alebo nezdaňovať tieto výnosy v slovenskej firme, prípadne akými paragrafmi ZDP sa riadiť? Ak tá istá slovenská s.r.o. má 50 % podiel na Z.I. v ďalšej českej s.r.o., pričom ďalší postup je rovnaký ako pri prvej časti otázky. Ako postupovať pri zdaňovaní v tomto prípade? 

Mesto previedlo na účet svojho novozaloženého podniku s.r.o. povinný vklad. Ako sa tento vklad zaúčtuje v účtovníctve mesta a s akou rozpočtovou položkou? Účet 568? Aká ekonomická klasifikácia? 

Živnostník používa vlastné auto na podnikanie, uplatňuje si výdavky, a teda aj platí daň. V prípade, ak sa rozhodne živnosť prerušiť, musí toto vlastné auto z dane odhlásiť (nechce si za ten polrok nič na auto uplatniť)? Alebo len nepodá daňové priznanie, a to to sú všetky jeho povinnosti voči správcovi dane?

Slovenská spoločnosť uhradila v rokoch 2019-2020 za svojho obchodného partnera z tretej krajiny náklady na ubytovanie. V súčasnosti, po ukončení kontraktu prebieha rokovanie s agentom, ktorý obchod sprostredkoval. Prisľúbil, že sa bude podieľať 50 % na uvedených nákladoch, lebo neinformoval obchodného partnera, že v našej krajine nie je zvykom takéto náklady hradiť (čo v rokoch 2019-2020 odmietal).

Náklady na ubytovanie v rokoch 2019 až 2020 boli zúčtované na pripočítateľnú položku, vrátane nenárokovanej DPH. Je možné výnos od agenta v roku 2021 nezdaniť a označiť ako odpočítateľnú položku? Alebo je výnos potrebné zdaniť bez ohľadu na minulosť (a zúčtovať na účet 648)? Ak by sa podobné náklady a výnosy účtovali v aktuálnom roku, výsledok by bol daňovo neutrálny. Je v tomto prípade podstatné, že ide o rôzne účtovné obdobia?

Z ustanovenia § 17 ods. 1 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len "ZDP") vyplýva, že pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty sa vychádza u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva z výsledku hospodárenia zisteného z riadne vedeného účtovníctva.

Výsledok hospodárenia sa následne pre výpočet základu dane upravuje o tzv. pripočítateľné a odpočítateľné položky v zmysle § 17 ods. 2 ZDP.

Súčasné znenie zákona o dani z príjmov už nemá ustanovenie, že do základu dane sa nezahŕňa „príjem prislúchajúci k výdavku (nákladu), ktorý nebol uznaný za daňový výdavok podľa § 19, ktorý bol daňovník povinný účtovať“.

Na základe uvedeného možno konštatovať, že jediná možnosť je podať v zmysle § 17 ods. 15 ZDP dodatočné daňové priznanie za roky 2019-2020, v ktorom slovenská spoločnosť zníži pôvodné pripočítateľné položky.

1. Ak by išlo o pripočítateľné položky z roku 2021 a neskôr v tom istom roku sa dohodlo, že budú prefakturovné, zrejme by bolo správne zúčtovať zníženie nákladu a nie výnos, aby sme sa vyhli zdaneniu?
2. Ak by sme podávali dodatočné daňové priznanie za r. 2019 a 2020, tiež by bolo potrebné neúčtovať o výnose ?

Nemožno v danom prípade  využiť ust. § 17 ods. 3 písm. c zákona 595/2003 Z.z. podľa ktorého suma už zdanená u toho istého daňovníka sa nezahŕňa do základu dane, a súčasne využiť úpravy na opravy chýb minulých období?

Slovinská spoločnosť priamo dodáva výrobky do Rakúska. Ale fakturácia ide cez slovenskú spoločnosť. Slovinská a slovenská spoločnosť sú prepojené osoby. Je správne, ak sa DPH uplatňuje ako oslobodené plnenie? Prepravu zabezpečuje slovinská spoločnosť. Tovar ide zo Slovinska do Rakúska, mimo Slovenska. Prípadne pohľad z dane z príjmov, nie je potrebné, aby sa slovenská spoločnosť registrovala pre daň z príjmov v Slovinsku? V predchádzajúcej otázke je zadaná iná informácie o preprave.

Slovinská spoločnosť priamo dodáva výrobky do Rakúska. Ale fakturácia ide cez slovenskú spoločnosť. Slovinská a slovenská spoločnosť sú prepojené osoby. Je správne, ak sa DPH uplatňuje ako oslobodené plnenie? Prepravu si zabezpečuje zákazník z Rakúska. Tovar ide zo Slovinska do Rakúska, mimo Slovenska. Prípadne, pohľad z dane z príjmov, nie je potrebné, aby sa slovenská spoločnosť registrovala pre daň z príjmov v Slovinsku? 

Ako správne zaúčtovať príspevok, ktorý obec poskytuje na chod Spoločného stavebného úradu, ktorý nemá právnu subjektivitu? Je to transfer v rámci verejnej správy? Aká je správna ekonomická a štatistická klasifikácia? Na akú rozpočtovú položku sa výdavok viaže? Ako zaúčtovať v tomto prípade PK, ktoré dostáva zo ŠR na chod stavebného úradu?

Spoločnosť (slovenská právnická osoba) vypláca dividendy spoločníkovi (slovenskej právnickej osobe) zo zisku, ktorý bol vytvorený ešte pred rokom 2003. Je táto dividenda predmetom dane? Ak áno, ktorá spoločnosť a akou formou ju bude zdaňovať?

Cirkevná právnická osoba (A) vlastní nehnuteľnosť, ktorú čiastočne prenajíma viacerým nájomcom. Túto nehnuteľnosť chce darovať vlastník (právnická osoba A) právnickej osobe (B), ktorá je v jej zriaďovateľskej pôsobnosti. Ide pri tomto právnom úkone o kontrolovanú transakciu podľa § 2 písm. ab) zákona č. 595/2003 Z.z.?

Česká firma (Platiteľ v CZ) fakturuje tovar Slovenskej firme firme (Platiteľ podľa § 4). Prepravu zabezpečuje česká firma prostredníctvom GLS. Následne slovenská firma predáva tovar fyzickým osobám do Maďarska). Fyzicky preprava tovaru je uskutočnená tak, že ide z českého skladu CZ firmy priamo k odberateľom- FO do Maďarska. Keďže prepravu zabezpečuje CZ firma (prvý D), uplatní oslobodenie v súlade s princípmi Smernice pri splnení podmienok intrakomunitárnej dodávky (§ 43). Prvý odberateľ (SK firma) sa musí registrovať v Maďarsku, z titulu nadobudnutia tovaru. Následne Slovenská firma si môže vybrať:

a/ buď podľa zákona o DPH platného v Maďarsku podáva daňové priznania k DPH s priznanou daňovou povinnosťou a zaplatí DPH v Maďarsku, alebo

b/ sa len zaregistruje do schémy OSS na Slovensku. Podľa nás môže využívať aj tento režim OSS, nie je rozhodujúce, že tovar fyzicky nepríde na územie Slovenska.

Sú uvedené úvahy správne? Pre účely OSS nevadí, že tovar fyzicky nepríde na územie Slovenska?