Aktuálna téma

Fyzická osoba, ktorá v pracovnoprávnych vzťahoch alebo obdobných vzťahoch vykonáva pre zamestnávateľa závislú prácu, sa nazýva zamestnanec. Čistú mzdu zamestnanca ovplyvňuje niekoľko faktorov. V prvom rade je to výška poistného (odvodov), ktoré je povinný odviesť zamestnávateľ z hrubého zdaniteľného príjmu zamestnanca a tiež výška preddavku na daň z príjmov zo závislej činnosti, ktorý závisí od výšky zdaniteľnej mzdy a sadzby dane.

FO (zamestnanec) môže podľa zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v z. n. p. (ďalej iba „Zákonník práce“) pracovať na základe uzatvoreného pracovného pomeru alebo na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (ďalej iba „dohody“). Pracovný pomer sa uzatvára zvyčajne na pracovnú činnosť dlhodobejšieho charakteru (podľa § 48 Zákonníka práce). Na činnosti príležitostného charakteru môže zamestnávateľ uzatvoriť so zamestnancom:

• dohodu o vykonaní práce (podľa § 226 Zákonníka práce), ak predpokladaný rozsah práce alebo pracovnej úlohy, na ktorý sa táto dohoda uzatvára, nepresahuje 350 hodín v kalendárnom roku, možno ju uzatvoriť najviac na 12 kalendárnych mesiacov,
• dohodu o brigádnickej práci študentov (podľa § 227 Zákonníka práce), iba vtedy, ak ide o zamestnanca, ktorý má štatút študenta, najviac na 20 hodín týždenne v priemere a maximálne na 12 kalendárnych mesiacov,
• dohodu o pracovnej činnosti (podľa § 228a Zákonníka práce), v rozsahu najviac 10 hodín týždenne.

Príjmy zo závislej činnosti sú počas zdaňovacieho obdobia (kalendárneho roka) zdaňované vždy preddavkom na daň a považujú sa za daňovo nevysporiadané. Spôsob zdanenia príjmov, ktoré zamestnanec dosahuje zo závislej činnosti podľa § 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej iba „ZDP“), závisí od toho, či zamestnanec podpísal alebo nepodpísal u zamestnávateľa „Vyhlásenie na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane a daňového bonusu“.

Zamestnanci a platenie poistného z príjmov zo závislej činnosti

V prípade zamestnancov, platenie povinného poistného na sociálne a zdravotné poistenie závisí od viacerých faktorov, a to:

• od druhu pracovnoprávneho vzťahu, t. j., či zamestnanec vykonáva pracovnú činnosť na základe pracovného pomeru (pracovnej zmluvy) alebo na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru,
• či má zamestnanec z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru právo na pravidelný mesačný príjem alebo na nepravidelný príjem,
• či je poberateľom niektorej dôchodkovej dávky (starobný, invalidný, výsluhový dôchodok po dovŕšení dôchodkového veku, invalidný výsluhový dôchodok),
• resp., aký druh dohody má zamestnanec uzatvorený.

Zamestnanec platí poistné z vymeriavacieho základu, ktorým je vo všeobecnosti jeho hrubá zdaniteľná mzda. Minimálny vymeriavací základ zamestnanca a zamestnávateľa na účely sociálneho a zdravotného poistenia nie je stanovený. Zamestnávateľ je však podľa pracovnoprávnych predpisov povinný odmeňovať zamestnanca v súlade s ustanoveniami zákona o minimálnej mzde.

Maximálny vymeriavací základ pre všetky druhy poistného (s výnimkou úrazového poistenia) je stanovený vo výške 5-násobku priemernej mzdy v národnom hospodárstve, ktorá platila dva roky spätne, t. j. v roku 2015 zamestnanec platí povinné poistné maximálne zo sumy 4 120 € mesačne (5 x priemerná mzda v SR za rok 2013 vo výške 824 €).

„Klasický“ zamestnanec, t. j. zamestnanec, ktorý má so zamestnávateľom uzatvorený pracovný pomer a ktorý nie je poberateľom niektorej dôchodkovej dávky, odvádza z vymeriavacieho základu poistné vo výške 13,4 % (9,4 % do Sociálnej poisťovne a 4 % do zdravotnej poisťovne).

(viac sa dočítate na www.daneauctovnictvo.sk)