Otázky v kategórii: Zdravotníctvo

Akú zodpovednosť a za čo konkrétne má odborný zástupca zdravotníckeho zariadenia?

Konkrétna situácia: Neštátne zdravotnícke zariadenie: s. r. o. - gynekologické ambulancie + JAS. Majiteľ a konateľ s. r. o. je iná osoba ako odborný zástupca. Odborný zástupca je zamestnancom -  je jedným z lekárov, ale v zariadení pracuje viac lekárov v jednom odbore.  Viem, že odborný zástupca je fyzická osoba, ktorá osobne zodpovedá za odborné poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení. Mňa by zaujímalo, čo to konkrétne znamená:

• Za čo zodpovedá, akú má zodpovednosť za pochybenie iných lekárov v s. r. o.?
• Aké sú jeho možné postihy a sankcie (nenašiel som žiadne v zákone...)?  Ako má zodpovedať za "odbornosť" lekárov,  ak nemá možnosť ich prijímať ani prepúšťať zo zamestnaneckého pomeru?
• V prípade, že majiteľ s.r.o rozšíri činnosť aj na iné odbory, bude tento odborný zástupca zodpovedný za všetky odbory alebo musí mať s.r.o. odborného zástupcu pre každý odbor samostatne?

Dobrý deň, moja otázka je obdobou otázky zodpovedanej pod ID1086 dňa 07.02.2012 s tým rozdielom, že poskytovateľom LSPP je právnická osoba (s.r.o.) a druhá právnická osoba (s.r.o . - ambulancia s licenciou v odbore všeobecné lekárstvo) vysiela do služby LSSP svojho zamestnanca (lekára) na základe povinnosti danej zákonom a na základe rozpisu služieb vypísanom samosprávnym krajom. S poskytovateľom LSSP táto spoločnosť nemá zmluvný vzťah, nakoľko podmienky v ním predloženej zmluve neakceptovala. Ktorá z týchto spoločností je zodpovedná za pochybenie vyššie uvedeného lekára pri výkone lekárskej služby prvej pomoci? Spoločnosť, ktorej je tento lekár zamestnancom alebo poskytovateľ LSPP, v ktorého ambulancii je zdravotnícka činnosť týmto lekárom vykonávaná. Ďakujem. Milan Janoušek

Príspevková organizácia VÚC a zdravotnícke zariadenie, ktoré prevádzkuje ambulancie ambulantnej pohotovostnej služby (APS) zamestnáva lekárov. Podľa § 80 bod 3 zákona 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdrav. starostlivosti: (3) Mzda lekára za hodinu vykonávania zdravotníckeho povolania v pracovnoprávnom vzťahu s organizátorom v ambulancii pevnej ambulantnej pohotovostnej služby ... je 12 €. Zamestnávateľ zamestnávajúci lekára podľa predchádzajúcej vety sa s ním môže dohodnúť aj na vyššej mzde. Odvolávka 60aaa odkazuje na § 118 Zákonníka práce, kde je definovaná mzda ako peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty poskytované zamestnávateľom za prácu. Je táto mzda vo výške 12 € konečná, vrátane príplatkov za soboty, nedele a štátne sviatky? Alebo je povinnosť lekárom slúžiacim na ambulanciách APS odmenu 12 € za hodinu povýšiť o príplatky, keď budú pracovať cez víkendy a štátne sviatky? Pre doplnenie ešte dávam do pozornosti body 1 a 2 rovnakého paragrafu, pri ktorých je pri odmeňovaní lekárov a zubných lekárov pracujúcich v zariadeniach ÚZS odvolávka na § 119 odst. 3 Zákonníka práce.

Máme obavy, či je bod 4. v znení: „Poskytovateľ nie je oprávnený postúpiť akékoľvek práva a pohľadávky vyplývajúce z tejto zmluvy na tretie osoby bez predchádzajúceho písomného súhlasu poisťovne. Právny úkon, ktorým budú práva a pohľadávky postúpené v rozpore s týmto bodom, bude neplatný.“  je  v poriadku a či náhodou v prípade, že zdravotná poisťovňa neuzná poskytnutú zdr. starostlivosť  a zároveň ju neuhradí, či týmto  nedôjde k porušeniu ústavného nároku občana / pacienta na zdravotnú starostlivosť. V takomto prípade, my ako poskytovateľ sme totiž nútení ukončiť zdravotnú starostlivosť aj keď z nášho odborného pohľadu doloženého písomnou zdravotnou dokumentáciou indikácia na zdravotnú starostlivosť existuje, resp. pretrváva.

Ako máme postupovať v situácii, keď v našom zariadení (zariadenie sociálnych služieb) ošetrujeme pacientku, ktorá trpí malnutríciou, má nepostačujúci príjem stravy a je teda ohrozená vážnymi následkami malnutrície. U pacientky je indikované zavedenie nasogastrickej sondy (perspektívne PEG) , nie sú známe žiadne kontraindikácie. Pacientka netrpí onkologickým ochorením , a ošetrujúce sestry sú presvedčené , že jej stav by sa mohol zlepšiť po zavedení sondy a následnom zabezpečení príjmu potravy v súlade s potrebami .  Jej syn, lekár,  však zavedenie sondy odmieta  so slovami „nechajme babičku dožiť v pokoji“. Pacientka je dezorientovaná, nedokáže zrozumiteľne komunikovať ale nie je zbavená svojprávnosti. Má vyše 90 rokov .

Prosíme, ako máme postupovať, aby sme neboli obvinení zo zanedbania starostlivosti ? Má syn právo rozhodovať o ukončení liečby?

Riziká/otázky :

Existuje spôsob ako pomôcť, my ho však neuplatníme, nehrozí riziko obvinenia zo zanedbania starostlivosti napríklad iným príbuzným?

Do akej miery majú blízki príbuzní právo rozhodovať o liečebných postupoch, zakazovať , resp. nesúhlasiť s výkonmi, ktoré sú z pohľadu ošetrujúceho personálu potrebné?

Vaše odporúčanie ako postupovať v tomto a podobných prípadoch?

Citácia z Vášho textu: "Odmena za hodinu poskytovania pevnej ambulantnej pohotovostnej služby je najmenej vo výške celkových mzdových nákladov zodpovedajúcich mzde lekára podľa odseku 3 prvej vety, ak ide o odmenu pre poskytovateľa zdravotnej starostlivosti poskytujúceho zdravotnú starostlivosť v ambulancii pevnej ambulantnej pohotovostnej služby na základe iného vzťahu, ako je uvedený v tomto odseku." Je teda možná spolupráca medzi poskytovateľom APS a lekárom v zmysle obchodného prava - zmluvy uzatvorenej v zmysle Obchodného zákonníka? Aká je odmena "najmenej vo výške celkových mzdových nákladov zodpovedajúcich mzde lekára podľa odseku 3 prvej vety", ako sa stanoví? Pojem "celkových mzdových nákladov" je vlastne celková cena práce v zmysle Zákonníka práce?

Mení sa výška poplatkov pri poskytovaní ambulantnej pohotovostnej služby (lekárskej služby prvej pomoci). Pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti v rámci ambulantnej pohotovostnej služby je výška úhrady poistenca, ak poistenec nie je oslobodený od povinnosti úhrady: 2 €, 0 €, ak bol poistenec následne odoslaný k poskytovateľovi ústavnej pohotovostnej služby, 10 €, ak v rámci pevnej ambulantnej pohotovostnej služby sa zdravotná starostlivosť poskytuje formou návštevnej služby v domácom prostredí alebo v inom prirodzenom prostredí osoby. Je táto citácia z určitého materiálu pravdivá - zvlášť ma zaujíma posledná položka 10 € vo výjazdovej LSPP. 

Poskytovateľ špecializovanej ambulantnej starostlivosti má právo k vstupnému vyšetreniu žiadať pacienta o výpis zo zdravotnej dokumentácie. Je povinný vyšetriť pacienta, ak neprinesie výpis zo zdravotnej dokumentácie? Ako má v takom prípade postupovať? Môže byť špecialista postihovaný, ak výpis neobsahuje dôležitú skutočnosť alebo liek, ktorá závažným spôsobom ovplyvňuje rozhodnutie špecialistu o ním urobenej diagnóze alebo ním navrhnutej liečbe.

V rámci prevádzkovania praxe pratického lekára pre dospelých prichádzame do kontaktu s problematikou posudzovania zdravotnej spôsobilosti (PZS). V prípade posudzovania zdravotnej spôsobilosti pedagogických zametnancov ide o posúdenie nielen telesnej, ale aj duševnej spôsobilosti na výkon povolania. Zaujíma nás, či je zo zákona potrebné posúdenie duševnej spôsobilosti učiteľov riadnym psychologickým vyšetrením klinickým psychológom, alebo je (za predpokladu negatívnej anamnézy na psychické problémy, či psychiatrické diagnózy v zdravotnej dokumentácii) dostatočné posúdenie praktickým lekárom pre dospelých?

Podnikateľ účtujúci v jednoduchom účtovníctve zaplatil 5. 1. 2016 členský príspevok do Slovenskej komory lekárov na rok 2016. Tento príspevok je výdavkom ovplyvňujúcim základ dane. Zároveň však 30. 12. 2016 zaplatil príspevok do Slovenskej komory lekárov na rok 2017. Prosím Vás, príspevok na rok 2017 je výdavkom ovplyvňujúcim základ dane v roku 2016? Môže účtovať v rámci jedného účtovného obdobia dva príspevky do výdavkov ovplyvňujúcich základ dane?