Otázky v kategórii: Verejná správa

Kedy sa neprevzaté uznesenie zastupiteľstva považuje za doručené? Môže zastupiteľstvo považovať doručenie uznesenia na základe  § 24 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v z. n. p. (ďalej len „správny poriadok“), alebo aký iný spôsob považuje doručenie uznesenia zastupiteľstva za doručené, vzhľadom na postup ústavného zákona  č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení zákona č. 545/2005 Z. z. (ďalej len „zákon č. 357/2004 Z. z.“)

Obec v rámci programu „Leader“ dostane dotáciu na revitalizáciu parku. V kapitálových výdavkoch sú  zaradené nasledovné položky:

Mám pochybnosti o účtovaní týchto položiek ako o kapitálových výdavkoch. V smernici je stanovené, že majetok v hodnote od 500 eur do 1699  eur sa účtuje ako drobný dlhodobý majetok. Podľa toho by sa ako kapitálový výdavok účtovala len dvojhojdačka v hodnote 600 eur. Alebo existuje  možnosť, že tieto položky sa budú brať ako celok, sústava vecí  – obecný mobiliár, a všetko dokopy ako kapitálový výdavok  v hodnote 1580 eur?

Mesto sa zapojilo do výziev na získanie financií z EÚ. Na týchto projektoch sa vyžaduje 5% spoluúčasť mesta. Či  mesto uspeje sa zatiaľ nevie,  ale vyžaduje sa v predkladaných dokumentoch projektová dokumentácia (financovaná z  rozpočtu mesta), uznesenie mestského zastupiteľstva, kde je uvedené, že mesto súhlasí so spoluúčasťou 5%,  účtovná závierka,  a pod. V projektovej dokumentácii je uvedený okrem iného aj celkový rozpočet (výkaz- výmer) na realizáciu projektu. Aká výška finančných prostriedkov by sa mala uviesť do rozpočtu na strane  príjmov a na strane výdavkov, iba 5% (spoluúčasť mesta) alebo 100% (celý rozpočet  projektu)?

Dočítala som sa, že forma priameho použitia prebytku rozpočtu z  predchádzajúceho roka cez príjmy a  výdavky rozpočtu nasledujúceho roka  (bez pridelenia do peňažných fondov) nie je zákonná. Aj v našej obci  som chcela zapojiť nie celý prebytok, len časť na vykrytie bežných výdavkov v rozpočte roku 2012. Pretože, ak dáme celý prebytok do rezervného fondu (ten je zo zákona), tak zákon definuje, kedy z neho môžem použiť financie na bežné výdavky. Je možné si založiť iný fond, kde bude presne zadefinované na čo sa použijú finančné prostriedky napr. aj na vykrytie bežných výdavkov? Alebo akým iným spôsobom, môžem zapojiť časť prebytku rozpočtu predchádzajúceho roka na vykrytie bežných  výdavkov nasledujúceho roka?

Často v našej praxi daňovníci podávajú daňové priznanie na pozemok, aj keď je na ňom vybudovaný prístrešok s tým, že podľa § 10 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v z. n. p. (ďalej len "zákon o miestnych daniach") prístrešok nepatrí do skupiny stavby. Samosprávy na základe § 10 cit. zákona, majú veľký výpadok na miestnych daniach, nakoľko každý daňovník si § 10 cit. zákona vysvetľuje po svojom. Podávajú daňové priznanie na pozemky a nie na stavby, nakoľko sú podľa nich bez podlažia a sú napr. dočasné. Nakoľko kumulatívnym podmienkam § 10 pomaly nebudú patriť žiadne stavby v SR, nakoľko aj projektanti vystihujú tieto nedostatky pri osadení veľkých hál - bez spevnenia so zemou, takto ostávajú na území SR iba pozemky, ktoré v skutočnosti sú zastavané stavbami. Obce a mestá musia skúmať využívanie nehnuteľností, naháňať sa po súdoch, aby získali im patriace miestne dane. Najväčším nedostatkom § 10 je nesúlad definícií stavieb s definíciou stavieb v stavebnom zákone. Je to neprípustné, že podľa prenesených kompetencií sú mestá a obce stavebným úradom, kde určujú čo je stavbou, ktorá podlieha stavebnému a kolaudačnému povoleniu a určujú podmienky výstavby a využívania stavieb a na základe zákona o miestnych daniach rovnaký úrad - správca dane - nevie stavbu zaradiť podľa predmetu dane zo stavieb. Správca dane na základe nesúladu definícií v jednotlivých zákonoch prevádza odvolacie konania a nevie sa domáhať miestnych daní.

Ak porovnáme § 10 ods. 3 písm. b) a § 6 ods. 2 písm. c) zákona č. 582/2004 Z. z o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v z. n. p. pre správcu dane nie je jednoznačné pre vyrubenie dane, čo je pozemkom a čo je stavbou.

Veterné mlyny nemajú podlažie, je možné zaradiť ich medzi priemyselné stavby? Podľa § 10 ods. 3 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v z. n. p. (ďalej len "zákon o miestnych daniach") predmetom dane zo stavieb nie sú stavby:

• s bytmi alebo nebytovými priestormi, ktoré sú predmetom dane z bytov,
• priehrad, vodovodov, kanalizácií, zariadení na ochranu pred povodňami a rozvodov tepelnej energie.

Je správca dane povinný skúmať stavbu podľa § 10 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálny odpad a drobné stavebné odpady v z. n. p., či má podlažie, či je spojená so zemou, keď daňovník v daňovom priznaní uvádza, že je to priemyselná stavba a podkladom je kolaudačné rozhodnutie na užívanie priemyselnej stavby?

Podľa §10 ods. 2 cit. zákona predmetom dane zo stavieb sú stavby, ktoré majú jedno alebo viac nadzemných podlaží alebo podzemných podlaží, spojené so zemou pevným základom. Na daňovú povinnosť nemá vplyv skutočnosť, že stavba sa prestala užívať.

Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len "zákon č. 583/2004 Z. z.) „...Z rozpočtu obce sa môžu poskytovať dotácie právnickým osobám, ktorých zakladateľom je obec, a to na konkrétne úlohy a akcie vo verejnom záujme alebo v prospech rozvoja územia obce....“

• Na základe citovaného ustanovenia možno poskytnúť dotácie aj právnickým osobám, ktorých spoluzakladateľom je obec (s minoritnou alebo majoritnou majetkovou účasťou obce), alebo len právnickým osobám so 100%-nou majetkovou účasťou obce?
• K poskytovaniu dotácie podľa cit. ustanovenia postačuje, ak je dotácia pre konkrétnu právnickú osobu s uvedeným účelom zahrnutá do schváleného rozpočtu obce, alebo treba osobitné uznesenie obecného zastupiteľstva o poskytnutí dotácie alebo stanovenie podmienok pre poskytovanie dotácie vo všeobecne záväznom nariadení obce?

Otázka sa týka oznamovania, resp. zasielania zápisnice a  uznesení  poslancom obecného zastupiteľstva hlavnému kontrolórovi. V bežnej praxi to funguje tak, že zápisnica spolu s uzneseniami, sa po podpísaní overovateľmi zápisnice a starostom obce  založí na obecnom úrade. Len overovatelia zápisnice majú vedomosť o tom, ako boli naformulované uznesenia, a  čo obsahuje zápisnica.

V  internom predpise „Rokovací poriadok obecného zastupiteľstva“ majú uvedené, že zápisnica z rokovania obecného zastupiteľstva spolu s uzneseniami sa zverejňuje spôsobom v obci obvyklým (t. j. na úradnej tabuli umiestnenej v priestoroch obecného úradu, ale ani to sa nerobí). Keď som upozornila orgány obce, najmä starostu na tento nesprávny postup, tak  som dostala odpoveď, že starosta nemá zo zákona povinnosť oznamovať, resp. zasielať poslancom a hlavnému kontrolórovi zápisnicu spolu s  uzneseniami, môžu si to prečítať na obecnom úrade. Takýto postup nezabezpečuje žiadnu kontrolu nad tým, ako sú tvorené a  naformulované uznesenia, ktoré sa vo väčšine prípadov nepripravujú vopred k prerokovaným materiálom.

Starostovi počas výkonu funkcie patrí dovolenka na zotavenie. Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 253/1994 Z. z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest v z. n. p. (ďalej len "zákon č. 253/1994 Z. z.") priemerným mesačným platom na účely ods. 1 a § 2 ods. 2 je jedna dvanástina súčtu platu podľa § 3 alebo podľa § 4 ods. 2 cit. zákona za obdobie dvanástich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov predchádzajúcich mesiacu, v ktorom vznikla potreba zistenia priemerného mesačného platu. Priemerný mesačný plat sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.

Na základe uvedeného postupujeme pri výpočte nasledovne:

• Ako príklad použijem reálny výpočet pre výpočet náhrady príjmu za dovolenku čerpanú v mesiaci máj 2012.
• Súčet platov starostu za predchádzajúcich 12 kalendárnych mesiacov (5/2011 - 4/2012) = 1854 + (7 x 1669) + (4 x 1706) = 20 361 eur.
• Priemerný mesačný plat = 20 361 / 12 = 1 696,75 eur.
• Náhrada za 3 dni dovolenky čerpanej v mesiaci máj 2012 = (1 696,75 / 23) x 3 = 221,32 eur, resp. (1696,75 / 172,5) x 22,5 = 221,32 eur.
• Plat za odpracované dni = (1 706 / 23) x 20 = 1 483,48 eur.
• Hrubý príjem starostu za máj 2012 = 1 483,48 + 221,32 = 1 704,80 eur

Je takýto postup pri výpočte správny a je v súlade s platnou legislativou? Pri tomto výpočte hrubý príjem starostu v mesiaci, v ktorom čerpal dovolenku je nižší, ako plat starostu, ktorý mu patrí na základe § 3 ods. 1 cit. zákona o 1,20 eur. Poznamenávam, že v príklade je prepočet urobený na plný úväzok, pri základnom plate starostu bez zvýšenia.