Otázky s vecným pojmom: zamestnanec

počet otázok s vecným pojmom : 264



Zoznam otázok

zoradiť výsledky podľa:

Vytvorenie funkcie zamestnaneckého dôverníka v obci

ID923 | | Mgr. Ladislav Briestenský

Ako si môže obec, ktorá nemá odborový orgán, vytvoriť funkciu zamestnaneckého dôverníka? Poznamenávam, že obec má 9 zamestnancov.

Určenie pracovného času

ID859 | | JUDr. Peter Strapáč

Ako určiť pracovný týždenný pracovný čas čašníkom v trvalom pracovnom pomere, nakoľko pracujú 12 h denne. O aký týždenný pracovný fond ide, a ako vypočítať nárok na dovolenku počas roka? Kedy vzniká nárok zamestnancovi nárok na dovolenku? Až po ukončení skúšobnej doby?

Medzinárodné dokumenty a pracovné právo

ID904 | | JUDr. Peter Strapáč

Existuje medzinárodný dokument, ktorý by sa komplexnejšie venoval právam a povinnostiam nie len „občanov" v Európskej únie, ale aj zamestnancov?

Zainteresovanosť kľúčových zamestnancov

ID887 | | doc. JUDr. Alena Pauličková, PhD.

Som majiteľom spoločnosti s ručením obmedzeným a chcel by som kľúčových ľudí mojej spoločnosti viac zainteresovať na jej celkovom živote. Ide mi o to, aby títo ľudia boli s firmou viac spojení (podiel na zisku, vyššie postavenie oproti štandardným zamestnancom a pod.), ale nechcem z nich urobiť spoločníkov. Aké sú možnosti riešenia takejto situácie?

Zamestnanci v čase krízy

ID886 | | doc. JUDr. Alena Pauličková, PhD.

Na čo majú zamestnanci nárok počas krízy a aké pravidlá platia pri krátení pracovného týždňa a mzdy?

Zdaňovanie vreckového

ID883 | | doc. JUDr. Alena Pauličková, PhD.

Bol som na zahraničnej pracovnej ceste a zamestnávateľ mi vyplatil vreckové vo výške 40 %. Ako sa to odzrkadlí na mojej výplatnej páske?

Práca popri zamestnaní

ID881 | | doc. JUDr. Alena Pauličková, PhD.

Rozhodol som sa pracovať popri zamestnaní. Musím o tom informovať svojho zamestnávateľa?

Pružný pracovný čas a práca nadčas

ID752 | | JUDr. Peter Strapáč

V zmysle zákona č. 257/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „novela"), platného  od 1. 9. 2011 sa mení znenie § 88 - pružný pracovný čas. Základný a voliteľný pracovný čas zamestnávateľ nemusí stanoviť. Prevádzkový čas je celkový čas, ktorý musí zamestnanec odpracovať v pružnom pracovnom období (v našej firme je to mesiac). Okrem toho, nové znenie § 97 v ods. 3 Zákonníka práce stanovuje, že práca nadčas pri pružnom pracovnom čase je práca vykonávaná zamestnancom na príkaz zamestnávateľa alebo s jeho súhlasom, nad rozsah prevádzkového času, v určenom pružnom pracovnom období. Z toho vyplýva, že ak zamestnanec odpracuje so súhlasom zamestnávateľa viac hodín, ako je prevádzkový čas, považuje sa to za prácu nadčas, za ktorú si možno napr. vyčerpať náhradné voľno. Môže  si zamestnanec náhradné voľno čerpať aj pred ukončením mesiaca alebo až v nasledujúcom mesiaci? Treba k tomu nejaké doklady, ktoré preukazujú, že hodiny boli odpracované na príkaz, resp. so súhlasom zamestnávateľa? Alebo je postačujúci výkaz dochádzky, podpísaný vedúcim zamestnancom?

Pružný pracovný čas od 1. 9. 20011 a náhrada mzdy pri prekážkach v práci

ID751 | | JUDr. Peter Strapáč

Spoločnosť má zavedený pružný pracovný čas a zároveň zamestnávateľ po dohode so zamestnaneckou radou stanovil základný pracovný čas od 8.00 h. do 13.00 h.  V zmysle § 88 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce") zamestnávateľ môže určiť základný pracovný čas, ale nemusí. Ako však potom postupovať pri preplatení náhrady mzdy v zmysle § 143 ods. 1 Zákonníka práce, t. j. prekážky v práci pri pružnom pracovnom čase, podľa ktorého náhrada mzdy patrí zamestnancovi len v rozsahu, v ktorom prekážka zasiahla do základného pracovného času. V rozsahu, v ktorom zasiahla do voliteľného pracovného času sa posudzuje len ako ospravedlnené voľno a neposkytuje sa náhrada mzdy. Okrem toho, podľa § 143  ods. 4 cit. zákona  je zamestnanec povinný bez zbytočného odkladu túto časť nadpracovať, tak aby mal odpracovaný celý prevádzkový čas. Možno to chápať tak, že ak zamestnávateľ neurčí základný pracovný čas, zamestnanec vôbec nemá nárok na náhradu mzdy pri prekážkach v práci na strane zamestnanca (okrem § 143 ods. 2 citovaného zákona)? Alebo si môže zamestnávateľ v internom predpise stanoviť, za akú dobu budú mať zamestnanci nárok na náhradu mzdy? V zmysle § 141 ods. 2. písm. a) a c) Zákonníka práce má predsa nárok na nevyhnutne potrebný čas, najviac na 7 + 7 dní v kalendárnom roku.

Celodenná prekážka v práci

ID807 | | doc. JUDr. Marta Thurzová, CSc.

V obci je zavedený 37 a ½ hod. týždenný rovnomerne rozvrhnutý pracovný čas. Podľa pracovného poriadku máme zavedený pevný čas, ktorý je rozvrhnutý vrátane prestávky v práci na odpočinok a jedenie, nasledovne:

  • pondelok, utorok, štvrtok od 7.00 hod. do 15.00 hod.,
  • streda od 7.00 hod. do 16.00 hod,
  • piatok od 7.00 hod. do 14.00 hod.

V prípade, ak zamestnanec má v stredu návštevu u lekára, ktorá trvá celý deň, akú náhradu mzdy za tento deň máme zamestnancovi poskytnúť?