Otázky s vecným pojmom: Poplatok

Poplatky za výpis z obchodného registra, platené priamo súdu, resp. kolkovými známkami sa účtovali na účet 538. Ako je to v prípade, ak si tento výpis z obchodného registra vyberieme prostredníctvom pošty. V tom prípade je tento poplatok "správny poplatok" alebo služba platená pošte? Ako je to, keď si výpis vyberieme u notára? Je to správny poplatok alebo služba platená notárovi? Účet 538 alebo účet 518 /popr. nejaký iný?/? V jednoduchom účtovníctve sú to služby alebo ostatné výdavky? 

Obdržali sme faktúru od dodávateľa z USA (s prideleným EIN) - za jednorazový licenčný poplatok za používanie softvéru. Sme povinní z uvedenej faktury odviest DPH a zároveň si aj DPH odpočítať (softvér sa využíva na naše podnikateľsé účely)? Zaradiť ju aj do kontrolného výkazu DPH do časti B1 s uvedeným ich EIN?

Kúpili sme osobný automobil dňa 13. 6. 2016 na podnikateľské účely. Cena 66.000 € bez DPH. Na polícii sa zaplatili poplatky (kubatúra) celkom 1 733 €. Neskôr sa ešte dokúpil strešný nosič 430 € bez DPH, za kolesá sa zaplatilo 363 € bez DPH a za predĺženú záruku sme zaplatili 1 185 € bez DPH. Čo máme zahrnúť do ceny vozidla na výpočet odpisov a čo do nákladov? Poprosím aj výpočet odpisov, ak záklsd dane budeme mať 40 000 €. 

Spoločnosť zamestnáva 150 zamestnancov na HPP. Pri počte 10 % zamestnancov je situácia, že exekútorské úrady doručujú zamestnávateľovi exekučné tituly. Nie zriedka sa stáva prípad, že jednému zamestnancovi je doručených napríklad 15 exekučných titulov. Tie sú zaradené do poradia, všetky sú priebežne administratívne vybavované v zmysle platnej legislatívy.

Naša otázka znie, či môže zamestnávateľ takémuto zamestnancovi stŕhať zo mzdy napríklad fixnú čiastku 5 € za došlú exekúciu (administratívny poplatok za úkony spojené so spracovaním exekúcie), nakoľko si to žiada veľký časový priestor pre administratívu, poštové poplatky a celkové zastrešenie správnych výpočtov? Podotýkame, že exekúcie si spôsobil zamestnanec svojím vlastným konaním sám a zamestnávateľ nijakým spôsobom nezavinil zamestnancovu situáciu (má s tým spojené len povinnosti administratívne rozsiahle).

Som vlastníkom nehnuteľnosti v intraviláne obce Štitáre, okres Nitra, ktorá je vedená ako záhrada. V tejto obci nemám trvalý ani prechodný pobyt a na  území obce sa dlhodobo nezdržiavam. Nehnuteľnosť vôbec nevyužívam a teda ani neprodukujem žiadny komunálny odpad ani drobný stavebný odpad. Uvedenú nehnuteľnosť chodím iba cca trikrát za kalendárny rok pokosiť aj to iba z dôvodu, aby sa porasty nedostali na susediace pozemky a odpad, ktorý vzniká kosením, ekologicky kompostujem na uvedenom pozemku. Na tejto nehnuteľnosti sa nenachádza žiadna chata ani iný objekt, v ktorom by sa dalo ukryť v prípade nepriaznivého počasia.

Obec, v ktorej sa nehnuteľnosť nachádza, mi každoročne vyrubuje miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady, pričom sa odvoláva na zákon č. 582/2004 Z. z. a všeobecne záväzné nariadenie obce. Každý rok podávam žiadosť o odpustenie tohto poplatku v zmysle všeobecno záväzného nariadenia obce. Zo strany obce mi nikdy tento poplatok odpustený, resp. aspoň znížený nebol, a to, podľa vyjadrenia obce z dôvodu, že nemám v obci trvalý ani prechodný pobyt a odpustenie, resp. zníženie poplatku sa týka len poplatníkov, ktorí majú trvalý, resp. prechodný pobyt v tejto obci. Zároveň chcem uviesť, že v miestne trvalého bydliska uvedenú daň platím.

Ak som podľa § 77 zákona č. 582/2004 Z. z. poplatník z titulu, že nehnuteľnosť môžem užívať, tak prečo podľa § 82 toho istného zákona nemôžem žiadať o odpustenie uvedenej dane? Podľa komentárov k uvedenému zákonu, ktorých autormi sú Ing. Hečková, Ing. Košalová, JUDr. Pagáčová a JUDr. Vargová, citujem: Znížiť poplatok podľa najnižšej sadzby alebo odpustniť poplatok je obec povinná v tom prípade, ak sa poplatník nezdržiava alebo nezdržiaval v obci viac ako 90 dní v zdaňovacom období.

Chcem sa informovať ohľadom výberu miestnych daní, spôsobe uplatňovania atď.

1. Je možné prijať VZN o miestnych daniach, kde sadzba za zastavané plochy a nádvoria a sadzba za ostatné plochy bude rozdielna, napriek tomu, že sa nachádzajú v zákone č. 582/2004 § 6 pod jedným písmenom - c)? Ide o to, že zastavanú plochu ľudia využijú viac ako ostatnú plochu. Ostatné plochy tvoria väčšinou výmole, brehy potokov, medze a defacto nevyužiteľné pozemky. Prečo by teda ľudia mali platiť rovnako za nevyužiteľný pozemok tak ako za využiteľný? 2. V našej obci je cca 50 % domov využívaných ako chaty, resp. stavby na individuálnu rekreáciu. Na listoch vlastníctva sú však vedené ako rodinné domy. Podľa zákona č. 582/2004 § 10 ods. 4 hovorí "Na zaradenie stavby podľa odseku 1 je rozhodujúci účel jej využitia k 1. januáru zdaňovacieho obdobia." teda nie účel stavby ako je uvedený v LV. Ako však ja dosiahnem, aby si vlastník zmenil skutočný účel využitia stavby? Pošlem mu výzvu? Čo v prípade, ak sa ohradí, že stavbu využíva ako rodinný dom? Resp., čo ak uvedie, že stavba je rodinným domom a on ju len chodí niekoľkokrát ročne udržiavať aby nechátrala? (Ľudská vynaliezavosť je totiž veľmi veľká ak ide o platenie). Alebo je možné osobe, ktorá nemá na území obce trvalý pobyt dať vyššiu sadzbu pre výpočet dane z nehnuteľnosti? Resp., je možné osobám s trvalým pobytom na území obce dať zľavu bez toho, aby sa týkala tých, ktorí síce vlastnia nehnuteľnosti, ale nemajú v obci trvalý pobyt?

3. Podobne ako pri otázke č. 2 ide o trvalo bývajúcich a chatárov. Ide však o poplatok za TKO. Obec má zavedený poplatok za komunálny odpad v sume 0,02 €/osobu/deň, ktorý platí osoba s trvalým pobytom a osoba, ktorá v obci nemá trvalý pobyt ale vlastní v obci stavbu. Sadzba poplatku pre poplatníkov z titulu vlastníctva stavby pre osoby, ktoré nemajú v obci trvalý pobyt bola určená na 0,02 € za kalendárny deň teda 7,3 € za osobu a rok, bez ohľadu na počet vlastníkov zapísaných na LV. Bolo to určené aj z toho dôvodu, že sme mali prípad kde na LV bolo aj 7 súrodencov, ktorí zdedili stavbu ale vôbec ju nevyužívali a pritom mali platiť poplatok viac ako 50 €. Niektorí poplatníci si však rod. dom kúpili za účelom rekreácie, produkujú množstvo odpadu keďže sa na území obce zdržiavajú cez víkendy a niektorí aj celé prázdniny a platia rovnako 7,3 € za kalendárny rok. Preto sa chcem opýtať, akým spôsobom určiť poplatok pre tých, ktorí v obci nemajú trvalý pobyt, tak aby platili viac ako občania s trvalým pobytom a zároveň aby to bolo v súlade s platnou legislatívou? Je možné dať celoplošne vyššiu sadzbu a povedzme dať občanom s trvalým pobytom nejakú zľavu? Alebo môžem prijať VZN, v ktorom bude platiť každý vlastník nehnuteľnosti uvedený na LV (chatár), ale ako potom ochránim prípad, keď sú mnohí vlastníci na LV, ale celý rok tu ani neprídu-teda neprodukujú odpad?

Pracujem v poliklinickom pracovisku, ktoré nepatrí k pracoviskám, ktoré by požadovali platby od pacientov za zdravotnú starostlivosť a v tomto ohľade sa nás novela zákona 577/2004 Z. z.  až tak nedotkla. Problém ale vystúpil v rámci prakticky jediných bežných platieb uhrádzaných našimi pacientmi – ide o služby, ktoré so zdravotnou starostlivosťou nesúvisia a predstavujú len doplnkovú službu, konkrétne:

1. Platba za odoslanie výsledku vyšetrenia poštou, ak si pacient nechce pre výsledok prísť sám (pacient dostane na výber – príde si pre výsledok osobne, alebo ak mu to nevyhovuje, zaplatí poplatok, ktorý je sumou nákladov na odoslanie pošty),

2. Platba za návleky (50 centov), resp. jednorazový uterák (1 €) na RHB (rehabilitačnom) pracovisku, v prípade, ak pacient, ktorý je vždy RHB pracovníkom upozornený, že si má na výkon doniesť prezuvky a uterák, si jednu, resp. obe veci neprinesie,

3. Platba za napálenie kópie CD nosiča (2 €) RTG vyšetrenia, ak pacient originálne CD priložené k nálezu stratil.

Keďže nechcem aby pokračovali len teoretické úvahy a odpovede typu „za nič sa nesmie vyberať“ a hlavne nechcem ukrátiť pacienta ani svoju firmu, potrebovala by som vedieť či naozaj nemáme právo vyberať za tieto uvedené položky, keď:

a) Novela zákona a povinnosti z nej vyplývajúce sa týkajú IBA cenníku a zoznamu ZDRAVOTNÝCH výkonov a služieb súvisiacich so zdravotným výkonom a nedotýka sa služieb, ktoré nie sú zdravotným výkonom, ani so zdravotným výkonom nesúvisia

b) Naša firma má podľa zápisu v obchodnom registri, okrem prevádzkovania zdravotníckeho zariadenia, povolenú aj „kúpu tovaru za účelom jeho predaja konečnému spotrebiteľovi“, ako aj „sprostredkovanie obchodu a služieb“,

c) Odosielanie výsledku poštou, návleky i CD na naše náklady by boli vlastne darom pre pacienta.

Ako má postupovať správca dane, keď zanikne poplatková povinnosť za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v priebehu roka (napr. odhlásenie z trvalého pobytu, úmrtie) a ak jeden z poplatníkov prevzal na seba plnenie povinnosti za ostatných členov domácnosti a poplatok vyrubený rozhodnutím nebol zaplatený v plnej výške (zaplatená bola len prvá splátka poplatku). Má správca dane obnoviť ukončené právoplatné rozhodnutie alebo vyrubí novým rozhodnutím upravenú výšku poplatku. Podľa § 99e ods. 10 pri zániku miestnej dane v priebehu zdaňovacieho obdobia správca dane vydá nové rozhodnutie, ktorým vyrubí pomernú časť dane. Novým rozhodnutím sa pôvodné rozhodnutie alebo časť výroku rozhodnutia zrušuje. V hmotno právnom zákone č. 582/2004 Z. z. nie je uvedená taká možnosť aj pri poplatku za KO a DSO. Vrátenie, zníženie alebo odpustenie poplatku - má správca dane vrátiť pomernú časť poplatku pri zániku poplatkovej povinnosti aj keď do 30 dní zánik poplatkovej povinností nie je oznámený? Obec vedie evidenciu obyvateľov a vie, ktorí obyvatelia zomreli alebo sa odhlásili z TP. Keď je rozhodnutie právoplatné a zmenia sa skutočnosti na vyrubenú výšku poplatku v priebehu zdaňovacieho obdobia ako má správca dane postupovať (vydá rozhodnutie o znížení alebo odpustení poplatku)?

Akú vysokú sumu - koľko eur vyberie obec podľa položky č. 8 zákona č. 145/1995 Z. z. v z.n.p, za vystavenie „Potvrdenia“ o pobyte osôb, v ktorom budú vypísané údaje o pobyte  napr. za 5 osôb z jednej domácnosti? Keď to bude za 5 osôb, tak sa má vybrať správny poplatok vo výške 5 x 5 € = 25 € ?

Chcem požiadať o výklad vety: „Poplatník sa viac ako 90 dní  v zdaňovacom období nezdržiava  alebo nezdržiaval  na území obce“, či ide o 90 dní nasledujúcim po sebe, ale 90 dní v rámci celého roku. O úľavu na poplatku za komunálny odpad žiadajú napr. opatrovateľky, ktoré pracujú  v zahraničí  dva týždne a potom sú dva týždne doma.