Otázky s vecným pojmom: Pokuta

V roku 2002 spoločnosť vyfakturovala zmluvnú pokutu vo výške 10 000 €, ktorá bola z dôvodu nezaplatenia odpočítateľnou položkou z daňového základu roku 2002. Vzhľadom k tomu, že na partnerskú spoločnosť  bol vyhlásený konkurz, v roku 2004 bola  k pohľadávke vytvorená  nedaňová opravná položka.  V roku 2010 bol konkurz zrušený. V rozvrhovom uznesení je uvedené, že pohľadávka sa neuspokojuje. Podľa § 17 ods. 28 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP") treba  navýšiť a zároveň znížiť daňový základ o 10 000 €, čo by malo byť uvedené v riadkoch 180 a 290. Považuje sa odpis pohľadávky ako   zaplatenie tejto pohľadávky? Má byť preto zvýšenie daňového základu uvedené v riadku 120?

Spoločnosť má aj prípady, keď u partnerov v konkurze bola tvorená daňová opravná položka (100 %), ktorá sa  po ukončení konkurzu súvahovo vysporiadala.  Podľa § 17 ods. 28  ZDP sa zvyšuje a zároveň znižuje daňový základ. Môžete prosím naznačiť logiku takýchto úkonov, čo mal zákonodarca na mysli?

Daňovník mal povinnosť podať daňové priznanie k dani z nehnuteľností 31. 1. 2007. Daňové priznanie podal dňa 31. 3. 2007. Podľa ustanovenia § 35 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v z. n. p. (ďalej len "zákon o správe daní")  obec môže uložiť pokutu za oneskorené podanie daňového priznania u fyzickej osoby najmenej 200 Sk. Pri výklade zákona o správe daní v roku 2006 nám bolo povedané, že obec musí vyrubiť pokutu za oneskorené podanie daňového priznania. Máme teraz, v roku 2008, povinnosť túto uložiť pokutu?

Aký je postup pri výpočte uloženej pokuty za podanie dodatočného daňového priznania k dani z príjmov?

Obec obdržala dňa 4. 2. 2008 od daňovníka (právnická osoba) daňové priznanie k dani z nehnuteľností na rok 2008. Daňové priznanie bolo podané po lehote ustanovenej zákonom o miestnych daniach, preto sme uložili daňovníkovi pokutu 2 000 Sk. Daňovník podal odvolanie v ktorom uvádza, že uložená pokuta je nezákonná, pretože daňové priznanie podal v zákonom stanovenej lehote. Dôkazom jeho tvrdenia je podací lístok na pošte s dátumom 31. 1. 2008. Ako máme v danom prípade ďalej postupovať?

Podľa ustanovenia § 19 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v z. n. p. je daňovník povinný podať príslušnému správcovi dane daňové priznanie k dani z nehnuteľností do 31. januára toho zdaňovacieho obdobia, v ktorom vznikla daňová povinnosť podľa stavu k 1. januáru zdaňovacieho obdobia, ak zákon neustanovuje inak. Daňovníkovi vznikla povinnosť podať daňové priznanie 31. 1. 2008. Daňové priznanie podal až 31. 1. 2009. Je správca dane povinný uložiť daňovníkovi pokutu, ak áno, v akej výške?

Obec vystavuje pokuty za neskoro podané daňové priznania a neskoré prihlásenie k odpadom. Aké bude účtovanie a rozpočtové položky pri predpise pokút v oboch prípadoch a následne pri ich úhrade?

Na výstavisku chceme predstaviť verejnosti nový produkt. Tento produkt budeme záujemcom požičiavať na vyskúšanie na cca 15 minút. Za toto zapožičanie budeme vyberať určitý poplatok (zábezpeku), ktorý bude vrátený v celej sume pri vrátení uvedeného produktu. Ak však prekročí čas zapožičania nad 15 minút, musí klient zaplatiť poplatok (pokutu). Je potrebné na uvedenú zábezpeku a poplatok používať registračnú pokladnicu? Sme platitelia DPH. Je potrebné v uvedených prípadoch riešiť DPH?

Firma dostala pokutu od inšpektorátu práce na základe zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní § 19 písmeno 2 a., 1., vo výške 2 000 €. Firma omylom (s denným omeškaním) neskoro nahlásila zamestnanca do Soc. poisťovne. V prípade, že Daňový úrad udelí pokutu, existuje možnosť požiadať o úľavu na základe zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňoví poriadok) podľa § 157 ods. 4 a odsek 1 c,. Existuje taká možnosť aj v prípade hore uvedenej pokuty u Inšpektorátu práce? Na základe akého zákona? Kde máme adresovať takúto žiadosť? Alebo viaže zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní aj inšpektorát práce?

V novembri 2016 sme dodali služby do Českej republiky v hodnote 1 170,00 €, v decembri v hodnote 4 050,00 €. V januári 2017 sme podali štvrťročný súhrnný výkaz v lehote do 25. 1. 2017. V roku 2017 sme dodali znovu služby do ČR za január v hodnote 2 420,00 €, vo februári 20 025,00 € a v marci 285 650,00 €. Súhrnné výkazy sme podali mesačné všetky 22. 4. 2017, keďže sme počítali s prekročením dodania do EÚ nad 50 000,00 €. Následne nám daňový úrad uložil pokutu za oneskorené podanie mesačného súhrnného výkazu za obdobie 01/2017 a 02/2017. Nie sme si istý, z akého dôvodu nám bola uložená pokuta. Mali sme podať štvrťročný súhrnný výkaz za 1.Q.2017 bez ohľadu na hodnotu služieb? Žiadny tovar sme nedodávali. Bol postup daňového úradu správny? Môžeme naďalej podávať súhrnný výkaz štvrťročne, keď budeme dodávať do EÚ len služby? 

Daňovník fyzická osoba vlastní už dávno byt (10 rokov), ktorý využíva na prenájom (§ 6 ods. 3). Túto nehnuteľnosť má zaradenú v obchodnom majetku. Keďže bola nehnuteľnosť zaradená v obchodnom majetku, bez ohľadu na to, ako dlho je daňovník jej vlastníkom, príjem z jej predaja by bol oslobodený až po uplynutí 5 rokov od vyradenia z obchodného majetku. K 31.12.2014 je vyhotovené prehlásenie, v ktorom FO prehlasuje, že byt z obchodného majetku týmto dátumom vyradil. Dňom vyradenia majetku z obchodného majetku sa na účely ZDP rozumie deň, v ktorom daňovník posledný raz účtoval o majetku v účtovníctve, alebo uvádzal v evidencii podľa 6 ods. 11 ZDP. Teraz v júli 2020 chce FO nehnuteľnosť predať a teraz vyšlo najavo, že nehnuteľnosť podľa daňovej evidencii (a daňových priznaní z predošlých rokov 2015, 2016, 2017, 2018, 2019) je stále súčasťou obchodného majetku. FO nevie, že hore uvedené prehlásenie bývalý účtovník prečo nezohľadnil pri vyhotovovaní DPFO za uvedené roky. Teraz v roku 2020 chce FO predať hore uvedenú nehnuteľnosť, počítal s tým, že nehnuteľnosť už nie je zaradený v obchodnom majetku a vtedy vyšli najavo hore uvedené veci. Ako riešenie nás napadá to, že podľa § 16 ods. 2 a 3 daňového poriadku FO musí podať dodatočné daňové priznania za uvedené roky (2015, 2016, 2017, 2018, 2019), lebo (kvôli neoprávneným odpisom a ďalším neoprávnenými výdavkami) daň má byť vyššia ako bola uvedená v podanom daňovom priznaní. Následne pri predaji nehnuteľnosti môže predaj oslobodiť (Uplynulo viac ako 5 rokov od vyradenia z obchodného majetku). Samozrejme počítame aj s vyššou daňou za predošlé roky a pokutami za oneskorenie. Je hore uvedený postup správny? Napadá Vás nejaké iné riešenie? Okrem vyššej dane a pokút za oneskorenie môžu byť vyrubené aj iné sankcie?