Otázky s vecným pojmom: Platiteľ dane

Som tuzemský platiteľ DPH, nakupujem a predávam tovar aj vrátane vratných obalov. Konkrétne dodávam pivo vo vratných fľašiach, ktoré sú uložené v plastových prepravkách. Tieto prepravky môžem fakturovať bez DPH ako zálohové obaly?

Slovenský platiteľ DPH dodá službu občanovi ČR (nepodnikateľ, neplatiteľ DPH):

1. skládkovanie odpadu na skládke na území SR,
2. dodanie tovaru s dopravou z SR do ČR,
3. prepravu nákladu z SR do ČR,

má pri niektorom z prípadov povinnosť registrovať sa pre DPH aj v Českej republike?

SZČO - podnikateľ v ČR zdaniteľná osoba neplatiteľ DPH bude vykonávať službu (softwerové služby) pre slovenský subjekt zdaniteľnú osobu, platiteľa DPH registrovanú v SR. Musí sa SZČO český subjekt u nás registrovať podľa za platiteľa DPH? Ak by bol platiteľom DPH zdaniteľná osoba v Česku, bol by prenos daňovej povinnosti na slovenský subjekt?

Naša spoločnosť vlastní vodovody a kanalizáciu v priemyselnom parku. ZsVS, a.s. fakturuje vodné a stočné mesačne podľa stavu vodomerov na našu spoločnosť (zmluva). Naša spoločnosť nepoužíva tieto dodávky na žiadnu výrobnú činnosť. Fakturujeme vodné a stočné v plnom rozsahu na odberateľov - spoločnosti v priemyselnom parku - platiteľov DPH, tiež mesačne na základe zmlúv o dodávke vody o odvode odpadových vôd podľa stavu vodomerov, príp. prepočtov spotreby. Fakturovaná cena za tieto dodávky je navýšená o náklady súvisiace s rozvodom vody a odvodom stočného. Naše náklady pozostávajú z nákupu vodného a stočného, z údržby rozvodov, z údržby tlakovej stanice a akumulačnej nádrže na vodu a z odpisov rozvodnej siete. Sme mesačným platiteľom DPH. Pri určení daňovej povinnosti sa vzťahuje na tieto dodávky § 19 ods. 3, zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p., teda opakovane uskutočňované dodanie? To znamená, že deň dodania je najneskôr posledný deň v príslušnom mesiaci, na ktorý sa dodanie vzťahuje?

Naša firma je platiteľom DPH. Dostali sme oneskorene došlú faktúru za stavebné práce (tuzemský prenos daňovej povinnosti podľa § 69 ods. 12 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. - ďalej len "zákon o DPH") tiež od platiteľa DPH v mesiaci august 2017. Faktúra je ešte z mája 2017 (dátum dodania aj vystavenia je 31. 5. 2017). Ako máme vyriešiť dodatočné DPH a KV priznania? Máme nárok na odpočet DPH v máji?

Spoločnosť A- platiteľ DPH má vo svojom majetku motorové vozidlá, ktoré sa rozhodla prenajať spoločnosti B- platiteľovi DPH. Podľa nájomnej zmluvy je Nájomca povinný uhradiť všetky výdavky súvisiace s nájmom (t. j. Zákonné a havarijne poistenie, daň z motorových vozidiel atď.) v ich skutočnej výške. Týmto vás chceme poprosiť o radu, či prefakturácia poistného popri nájomnom je plnením oslobodeným od DPH alebo podlieha DPH rovnako ako nájomné? 

Jsme slovenská firma, s.r.o., plátce DPH, nakupujeme a dále prodáváme různé zboží firmám, vždy s DPH. Aktuálně máme odebírat několik použitých automobilů od slovenské firmy, neplátce DPH. Můžeme tyto automobily dále prodávat bez DPH, resp. dle § 66 zákona o DPH , kdy se DPH odvede jen z přirážky (marže)? Je případně možné u každého zákazníka zvolit jiný přístup? Například, že když se bude jednat o plátce DPH, prodáme automobil normálně s 20 % DPH z celé ceny a když bude kupujícím neplátce, prodá automobil v režimu dle § 66 zákona o DPH?

Chcela by som sa spýtať, kedy vzniká daňová povinnosť odvodu DPH pri konsignačnom sklade v tuzemsku medzi dvomi slovenskými platiteľmi. Slovenský platiteľ A má uzatvorenú zmluvu o konsignačnom sklade v tuzemsku so slovenským platiteľom B (všetko prebieha na území tuzemska). A zároveň z akého množstva tovaru vzniká daňová povinnosť: z celého tovaru, ktorý je dodaný do konsignačného skladu, alebo z množstva tovaru, ktoré je zo skladu vyberané (právo disponovať s tovarom má odberateľ, keď je zložený v sklade)?

Slovenská firma A, platiteľ DPH na SK, sprostredkováva ľudí na vykonávanie stavebných prác na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v Nemecku pre inú slovenskú firmu B, ktorá je tiež platiteľom DPH na SK. Môže sa takéto sprostredkovanie považovať za dodanie služby vzťahujúcej sa na nehnuteľnosť, a tým by firma A fakturovala sprostredkovanie ľudí firme B bez slovenskej DPH?

S. r. o. (neplatiteľ) plánuje nakupovať použitý tovar (hodinky) od fyzických osôb-nepodnikateľov (nezdaniteľných osôb) z EÚ. Nakúpi napríklad použité hodinky (v hotovosti/prevodom) od fyzickej osoby. Následne spoločnosť bude predávať tento tovar aj do zahraničia najmä pre EÚ fyzické osoby. Tento obrat predpokladám ide do obratu na účely zákona o DPH. Dodanie je v tuzemsku podľa § 13. Avšak ak predáva pre zahraničné EÚ FO ešte ako neplatiteľ, po prekročení 10 000 € sa musí aj registrovať na OSS. A tento obrat by sa nepočítal do obratu podľa § 4 ods. 1, lebo miesto dodania je v príslušnom členskom štáte. Takže je možné, že nikdy nedosiahne obrat podľa § 4 ods. 1 a nebude platiteľom podľa § 4 ods. 1. S. r. o. ešte nevie, že ako platiteľ v budúcnosti bude podľa § 66 ods. 11 používať osobitný režim zdaňovania (zdanenie marže § 66 ods. 2) alebo bežný režim zdaňovania (zdanenie celkovej predajnej ceny § 22 ods. 1-4). Takže, ak by chcel predávať podľa § 66 ods. 2 (zdanenie marže) a vyhnúť sa OSS, musel by sa registrovať podľa § 4 ods. 2. Paragraf 66 môže uplatňovať len platiteľ DPH podľa par. 4, však? Zdanenie marže nemôže používať ako neplatiteľ predpokladám a zdôvodňovať to tak, že preto to nejde do OSS. Preto by nedosiahol obrat podľa par. 4 ods. 1. Sú hore uvedené úvahy správne?