Otázky s vecným pojmom: Nehnuteľnosť

Slovenská s. r. o. obstarala budovu s obchodnými priestormi, kde si odpočítala DPH na vstupe. Uvedené obchodné priestory prenajíma iným zdaniteľným osobám. V budove sa nachádza 10 obchodných priestorov a spoločnosť sa na základe § 38 ods. 5 zákona o DPH rozhodla, že 8 priestorov bude prenajímať s DPH (nájomca je platiteľ DPH) a 2 priestory prenajíma bez DPH (nájomca nie je platiteľ DPH). Ak je časť plnení na výstupe s oslobodením a na časť sa uplatňuje DPH, ako v tomto prípade, tak musí spoločnosť vrátiť pomernú časť pôvodne odpočítanej DPH na vstupe pri obstaraní budovy?

Vlastníme výrobnú halu s kancelárskymi priestormi, ktorú máme zaradenú v odpisovej skupine 5 na 20 rokov. Časť výrobnej haly sme prenajali firme, ktorá si postavila v hale kancelárske priestory. Tieto priestory ideme teraz od nich odkúpiť. Nájomca si technické zhodnotenie zaradil do odpisovania na 40 rokov. Faktúra od nájomcu je vystavená ako vstavok do haly - kancelárske priestory na sumu 120 000 €. Môžeme to zaúčtovať ako technické zhodnotenie našej výrobnej haly a navýšiť vstupnú cenu? Výrobnú halu budeme odpisovať ešte 11 rokov. Alebo máme zaradiť technické zhodnotenie samostatne a do akej odpisovej skupiny? Výrobná hala má väčsiu výmeru ako kancelárske priestory.

Slovenská SZČO živnostník má v obchodnom majetku nehnuteľnosť, ktorú využíva na dlhodobý prenájom na bývanie. Nehnuteľnosť je zaradená v 6. odpisovej skupine a je v 3. roku odpisovania. Pri obstaraní si SZČO neuplatnila odpočet DPH. V tomto roku by chcel podnikateľ nehnuteľnosť vyradiť z obchodného majetku do osobného užívania. Aké povinnosti z hľadiska dane z príjmov podnikateľovi vyplývajú?

Slovenská s. r. o., platiteľ DPH, plánuje kúpiť nehnuteľnosť. Ide o chatku, ktorú by spoločnosť využívala na krátkodobé ubytovanie pre návštevníkov, čiže víkendové pobyty a podobne. Dajú sa takéto služby klasifikovať ako ubytovacie služby a tým pádom by sa mohol pri nákupe uplatniť odpočet DPH? Druhá časť otázky je, či by sa pri uvedenom type služby uplatňovalo DPH na výstupe?

Naša spoločnosť je prenajímateľ (A) a prenajímame nehnuteľnosť nájomcovi (B). V nájomnej zmluve udeľujeme súhlas, že môže časť nehnuteľnosti prenajať podnájomníkovi (C). Nájomca B vykonal aj uhradil technické zhodnotenie na nehnuteľnosti. Podnájomca C vykonal aj uhradil ďalšie technické zhodnotenie na nehnuteľnosti. Nájomný vzťah je len medzi prenajímateľom A a nájomcom B. Ďalšia nájomná zmluva je medzi nájomcom B a podnájomníkom. C. Prenajímateľ A udeľuje súhlas nájomcovi B s odpisovaním jeho časti technického zhodnotenia s tým, že prenajímateľ A nezvýši vstupnú cenu majetku (§ 24 ods. 2). Možno § 24 ods. 2 aplikovať aj u podnájomcu C? Zmluvný vzťah medzi prenajímateľom A a podnájomcom C nie je. Môže dať prenajímateľ A ako majiteľ nehnuteľnosti len súhlas na odpisovanie nehnuteľnosti podnájomcovi C, v prípade, keď nájomná zmluva je len medzi nájomcom B a podnájomcom C. Akým spôsobom sa dá vyriešiť, aby podnájomca C mohol odpisovať svoju časť technického zhodnotenia?

Dňom 1. 4. 2022 zo štátneho podniku prešli lesné pozemky pod národný park delimitáciou. Štátny podnik po zaplatení dane z nehnuteľnosti žiada obec o vrátenie pomernej časti zaplatenej dane z nehnuteľnosti z dôvodu prechodu pozemkov na národný park. Domnievam sa, že daň z nehnuteľnosti za vyrubuje podľa stavu k 1. 1. a že na zmeny, ktoré nastanú v priebehu roka sa neprihliada. Rozdiel je pri nadobudnutí nehnuteľnosti dražbou alebo dedičským konaním. Je obec povinná vrátiť pomernú časť zaplatenej dane z nehnuteľnosti? 

Obec zriadila právnickú osobu - s. r. o., kde je 100 % vlastníkom. S. r. o. sa zameriava na stavebnú činnosť a stavia nehnuteľnosti pre obec. S. r. o. účtuje na účte 602. Obec účtuje o dlhodobom majetku, ktorý je už zaradený, teda je účtovaný na účte 021, a k tomu sú účtované odpisy na účte 551, a tak isto účtuje o nedokončených investíciách na účte 042. Poprosím Vás o usmernenie, ako urobiť elimináciu vzájomných vzťahov v KUZ v prípade, keď obec účtuje ešte len na účte 042, a tak isto v prípade, keď je už majetok zaradený a idú k nemu odpisy, nakoľko obchodná spoločnosť realizuje pre obec investičnú činnosť účtovanú v obchodných spoločnostiach do výnosov, ale v obci do majetku.

Právnická osoba, ako zdaniteľná osoba prenajímateľ, ktorá má v majetku nehnutelnosť (kancelárske priestory) časť týchto priestorov prenajíma SZČO (zadniteľná osoba neplatiteľ DPH) má povinnosť vo vystavenej faktúre tejto SZČO uviesť sumu nájmu za takýto priestor aj s DPH, alebo má možnosť faktúrovať bez DPH, aj napriek tomu, že prenajímateľ je platitľ DPH? Je možné aplikovať § 38 ods. 5 zákon o DPH, a teda neuviesť vo faktúre výšku DPH.

Chcela by som sa opýtať ako správne postupovať s ohľadom na DPH. Spoločnosť eviduje na účtoch 042 - nehnuteľnosť, ktorá bola stavená prostredníctvom stavebných firiem a z týchto faktúr bola odpočítavaná DPH. Došlo k neoprávnenému prevodu nehnuteľnosti bývalou zamestnankyňou cez darovaciu zmluvu na ňu a následne bol realizovaný prevod darovacou zmluvou na jej dcéru. Došlo aj k prepisu v katastri. Bývalá zamestnankyňa v súčasnosti vráti nehnuteľnosť spoločnosti - dôjde k prepisu v katastri. Aký je správny režim pri prvom fiktívnom darovaní s ohľadom na DPH, teda či bola povinnosť odviesť DPH v momente darovaniu. Tak isto za predpokladu, že by táto povinnosť, bola či je možné na tento úkon nahliadať ako na nulitný a podať dodatočné daňové priznanie?

Česká spoločnosť SRO1 (CZ firma) v minulosti (rok 2017) kúpila (kúpna zmluva) rekreačný dom s pozemkami umiestnenú na Slovensku. V roku 2018 bolo vykonané na nehnuteľnosti technické zhodnotenie. Pri kúpe nehnuteľnosti, ani pri technickom zhodnotení nebola nárokovaná naspäť DPH. Trhová cena nehnuteľnosti je teraz cca. 400 000 EUR. Daňové odpisy boli v rokoch 2017 a 2018, následne daňové odpisy boli prerušené. SRO1 nie je obchodníkom s nehnuteľnosťami. SRO1 teraz chce využiť inštitút na základe českého obchodného zákonníka, ktorý sa nazýva odštepenie podniku. Toto odštepenie bude mať taký následok, že (odštepená- oddelená) časť spoločnosti SRO1 (ktorou bude táto nehnuteľnosť na Slovensku) by sa oddelila od SRO1 a zlúčila by sa už s existujúcou spoločnosťou SRO2 (takže novým vlastníkom nehnuteľnosti bude SRO2). Pôvodná spoločnosť SRO1 zostane zachovalá. Slovenský obchodný zákonník nepozná takýto pojem (pozná len rozdelenie, zlúčenie, splynutie). Podľa ustanovenia slovenského § 69 ods. 4 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v z. n. p. „Rozdelenie spoločnosti je postup, pri ktorom na základe zrušenia bez likvidácie dochádza k zániku spoločnosti, pričom imanie zanikajúcej spoločnosti prechádza na iné už jestvujúce spoločnosti, ktoré sa tým stávajú právnymi nástupcami zanikajúcej spoločnosti (ďalej len„rozdelenie spoločnosti zlúčením“), alebo na novozaložené spoločnosti, ktoré sa svojím vznikom stávajú právnymi nástupcami zanikajúcich spoločností.“ Pôvodná spoločnosť teda nemôže byť zachovaná v jej pôvodnej podobe. Ani SRO1, ani SRO2 nemá stálu prevádzkareň z hľadiska zákona o dani z príjmov, ani z hľadiska zákona o DPH na Slovensku. Tiež nemajú umiestnenú organizačnú zložku na Slovensku. V zmysle § 5 ods. 1 zákona o DPH, zahraničná osoba, je povinná podať žiadosť o registráciu pre daň Daňovému úradu Bratislava pred začatím vykonávania činnosti, ktorá je predmetom dane okrem dovozu tovaru. Žiadosť o registráciu pre daň nie je povinná podať zahraničná osoba, ak dodáva len vymenované výnimky (v tomto prípade je relevantný §5/1g, tovar a služby oslobodené od dane podľa § 28 až 42). Otázkou je, či aj tomto prípade sa má postupovať podľa § 5 ods. 1 zákona o DPH, alebo hore uvedená transakcia (odštepenie nehnuteľnosti z SRO1 na SRO2) by nemala z pohľadu slovenského zákona o DPH žiadne dopady?