Otázky s vecným pojmom: Daňový výdavok

Podnikateľ – SZČO pred piatimi rokmi v roku 2006 kúpil podielové listy. Na zmluve je uvedené jej IČO, DIČ. V roku 2006 sa zaúčtovalo v peňažnom denníku do výdavkov neovplyvňujúcich základ dane nasledovné:

• kúpna cena za podielové listy,
• poplatok.

Na konci roku 2006 a 2007 sa hodnota týchto podielov uvádzal vo výkaze v časti dlhodobý finančný majetok.

V roku 2008 začal podnikateľ uplatňovať výdavky percentom, takže v roku 2007 bol upravený základ dane o výšku záväzkov a pohľadávok (zásoby nemal). Za rok 2008 sa podávalo len priznanie bez výkazov.

V roku 2009 výdavky percentom a k 31. 12. 2009 pozastavil svoju činnosť na dva roky. V tomto roku 2009 sa upravil základ dane o pohľadávky.

V roku 2010 predal podielové listy, ktoré mal v držbe ako SZČO. Kúpna cena a poplatok neboli v nákladoch. Má podať SZČO opravné daňové priznanie za rok 2009, keďže ich kúpil ako SZČO ? Ako postupovať, keď uplatňoval výdavky percentom? Čo zobrať do príjmu - rozdiel kúpnej ceny+ poplatok - predajná cena?

Spoločnosť vytvára k 31. 12. rezervy na nájomné a energie. Rezervy sú účtované na účte 323, nakoľko nie je známy presný termín splatnosti a ani presná výška. Z pohľadu dane z príjmov bude táto tvorba rezervy uznaná za daňový výdavok v súlade s § 20 ods. 9 písm. a ) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p.? Aké ďalšie podmienky, z pohľadu daňovej uznateľnosti, musí tvorba rezervy na nevyfakturované dodávky spĺňať?

Zdedili sme v 2010 nehnuteľnosť /dom/ mimo trvalého bydliska po sestre, ktorá nemala manžela ani deti, a ani nezanechala závet. Sestra mala v dome trvalý pobyt 70 rokov a vlastnila ho asi 20 rokov. Sme traja dedičia, každý má tretinový podiel a dom chceme predať. Nikto z nás nemal v dome trvalý pobyt. Kúpna cena nášho domu je 62 000 €, pričom kupujúci v tomto roku dáva zálohu realitnej kancelárií 2000€ a zvyšok - 60 000 - zaplatí v januári 2011. Hodnota nehnuteľnosti v čase nadobudnutia dedením podľa znaleckého posudku bola vypočítaná na 70 000€. Budeme platiť daň z predaja nehnuteľnosti?

Spoločnosť eviduje vo svojom účtovníctve pohľadávku voči inej tuzemskej spoločnosti v hodnote 4 000 €. Splatnosť pohľadávky bola 31. 8. 2002. Pohľadávka nebola v uvedenom termíne uhradená a jej vymáhanie doteraz nebolo úspešné. Pretože ide o tuzemskú pohľadávku splatnú do konca roka 2002, od splatnosti ktorej uplynula doba 24 mesiacov, bolo by možné túto pohľadávku odpísať do daňových výdavkov v plnej výške na základe dohody medzi veriteľom a dlžníkom o trvalom upustení od vymáhania alebo dlžníkovi doručenom oznámení o trvalom upustení od vymáhania podľa § 24 ods.2 písm. s) bod 7 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v z. n. p. Spoločnosť však v máji 2010 predala túto pohľadávku za 100 €.

V roku 2009 spoločnosť Slovenská, vinárska s. r. o. vystavila spoločnosti Klas, s. r. o. faktúru na zmluvnú pokutu vo výške 70 000 €. Táto pohľadávka bola spoločnosťou Slovenská vinárska, s. r. o. postúpená dňa 1. 7. 2010 na spoločnosť Pivovarská spoločnosť, a. s. za cenu 40 000 €.

Zamestnávateľ zabezpečil pre svojich zamestnancov 2-týždňový rekondičný pobyt. Išlo o zamestnancov vykonávajúcich vybrané povolania, ktorým vyplýva povinnosť zúčastniť sa rekondičného pobytu z § 11 ods. 11 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p.

Okrem toho využil zamestnávateľ ponuku kúpeľov zameraných na liečbu porúch pohybového ústrojenstva a zakúpil pre niekoľkých administratívnych pracovníkov týždňový rekondičný pobyt, ktorý uhradil zo sociálneho fondu. Títo pracovníci nevykonávajú povolania patriace do vybraných povolaní, na ktoré sa vzťahuje povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť im rekondičné pobyty.

Sú uvedené náklady daňovým výdavkom zamestnávateľa? Sú v prípade zamestnancov oslobodené od dane z príjmov?

V letných mesiacoch v niektorých dňoch dosiahla teplota vzduchu nad 30 ºC. Vzhľadom na vysoké teploty v administratívnej budove sa organizácia rozhodla poskytnúť každému zamestnancovi 1 liter minerálky denne nad rámec povinností vyplývajúcich jej z vyhlášky č. 544/2007 Z. z. o podrobnostiach o ochrane zdravia pred záťažou teplom a chladom pri práci. Ide o daňovo uznaný výdavok, resp. máme to zdaniť aj zamestnancovi?

Firma zaoberajúca sa výrobou skla poskytuje v súlade s vyhláškou č. 544/2007 Z. z. o podrobnostiach o ochrane zdravia pred záťažou teplom a chladom pri práci fúkačom skla minerálku, ktorú majú k dispozícii na pracovisku v určenom množstve na zmenu. Ide o daňovo uznaný výdavok, resp. je potrebné to zdaniť aj zamestnancovi?

Zamestnávateľ vypláca zamestnancom mesačne paušálnu peňažnú náhradu za čistenie pracovného odevu. Zamestnávateľ má vypracovanú kalkuláciu nákladov na vyčistenie odevov podľa periodicity čistenia a výšky výdavkov účtovaných podnikmi poskytujúcimi takéto služby. Je táto náhrada predmetom dane u zamestnanca? Môže si uvedené náklady zamestnávateľ uplatniť ako daňový výdavok?

Banka má vo svojom vnútornom predpise pre jednotlivé kategórie zamestnancov určenú povinnosť nosenia jednotného ošatenia alebo jeho častí. Pracovníčkam pri peňažných priehradkách poskytla rovnaké kostýmy označené logom banky, firemným poradcom dva typy kravát s firemným logom vyrobené na osobitnú objednávku. Môže si tieto uplatniť ako daňový výdavok?