Otázky s vecným pojmom: Daňový výdavok

Sme akciová spoločnosť, platiteľ DPH, vedieme podvojné účtovníctvo. Mala by som otázku k zabezpečeniu stravovania na služobnej ceste. Zamestnancovi na služobnej ceste zabezpečujeme stravovanie. Na faktúre je obed vyčíslený na 15 EUR bez DPH. Doteraz sme postupovali tak, že do daňových výdavkov sme si uplatnili 40 % zo stravného, tzn. aktuálne 5,48 EUR. Zvyšnú sumu sme zaúčtovali do nedaňových výdavkov. Stretla som sa aj s možnosťou uplatniť do daňových výdavkov celú sumu, ak vzniknutý rozdiel zdaníme zamestnancovi ako nepeňažný príjem. Ktorý postup je správy a ako je to s nárokom na odpočet DPH? Možno DPH odpočítať z celej sumy 15 EUR?

Daná je slovenská s.r.o. so sídlom v Trnave. Konateľ spoločnosti má trvalý pobyt v Trenčíne, ale pracovne veľa cestuje, hlavne do zahraničia. Spoločnosť sa rozhodla, že prenajme byt pre konateľa, aby mal kde bývať, keď sa vracia zo zahraničia do Trnavy do prevádzkarne spoločnosti. Môže dať spoločnosť takýto prenájom do daňových nákladov? Daňový úrad by v prípade daňovej kontroly neargumentoval, že konateľ má trvalý pobyt v Trenčíne, čo nie je až tak ďaleko?

Ako správne postupovať pri SZČO, ktorý uplatňuje paušálne výdavky a platí poistné na sociálne a zdravotné poistenie na základe nejakého trvalého príkazu a stane sa, že je na PN, resp. OČR a pod. Sociálna a zdravotná poisťovňa vráti daný preplatok buď v danom roku, alebo až neskôr. Ako daný prípad správe zaúčtovať? Dávať to ako preplatok, teda VNZD, ale nevieme presnú výšku, alebo to môžeme dať ako VOZD, ten preplatok a v prípade vrátenia to dať ako ostatný príjem (POZD), ale z toho by sa uplatnili 60 % výdavky, alebo to dať mínusovou položkou VOZD? Alebo máme stále vyžiadať saldokonto platieb a odsúhlasovať si to so Sociálnou a zdravotnou poisťovňou?

Daňový úrad nechce uznať odpisy firemného vozidla zaúčtovaného do majetku (účtovná skupina 0) na základe nasledovných: Náš subjekt predložil daňovému úradu knihu jázd za rok 2017 v ktorom sú uvedené samozrejme aj dátum, účel, cesta, súvisiace doklady, vodič, štát, stav tachometra, počet najazdených km, náhrada za PHL, priemerná spotreba, reálna spotreba, počet l, cena za l., nákup PHL s bločkom, miesto. Vyberiem Vám ukážkové prípady: A., 13.02.2017 - nákup občerstvenia na pracovné stretnutie s predstaviteľmi prepravnej spoločnosti xxx., IČO: xxxx, IČ DPH: HUxxx, so sídlom: Budapest, Maďarsko. Samozrejme sme im dali aj blok z nákupu. Ich názor: Daňový subjekt vo svojom vyjadrení k zisteniam uvedeným v protokole síce už uviedol osoby, s ktorými predmetné stretnutia uskutočnil, avšak účel týchto stretnutí neuviedol a nijako nepreukázal ich súvislosť s dosahovaním zdaniteľných príjmov. Správca dane poukazuje aj na skutočnosť, že daňový subjekt ako dôkaz predložil knihu jázd, ktorá je vedená kontinuálne od 08.06.2016 do 03.06.2017, pričom jeho účtovným obdobím je kalendárny rok. Skutočnosť, že daňový subjekt účtoval o PHM kontinuálne za dva roky, núti správcu dane domnievať sa, že ide o účelové vyhotovenie knihy jázd. Takéto pracovné cesty nechcú uznať nášmu subjektu, aj keď sme im napísali nasledovné: s danou pracovnou cestou vznikli iba náklady na reprezentáciu zaúčtované na účet 513, čo nebráni tomu, aby pracovná cesta súvisela s podnikateľskou činnosťou a tiež viedla k dosiahnutiu, zabezpečeniu a udržaniu zdaniteľných príjmov spoločnosti. Poznamenal, že spomínané náklady sú definované podľa § 21 ods. 1 písm. h) ako nedaňové náklady. B., 03.06.2017 - ubytovanie predstaviteľov spoločnosti xxx s.r.o., IČO: xxxx, IČ DPH: R0xxx, so sídlom: xxx Rumunsko a pracovné stretnutie s nimi. Samozrejme sme im dali aj faktúru za ubytovanie. Ani toto nechcú uznať. Pri bode A, B argumentujú takto: Daňový subjekt nepreukázal skutočný stav tachometra k 30.06.2017, t.j. nijako nepreukázal pravdivosť ním uvedenej skutočnosti v knihe jázd a to, či vôbec mohol uskutočniť ním uvádzané jazdy predmetným motorovým vozidlom s PHM nakúpenými dňa 08.06.2016 v lehote od uvedeného dátumu do dátumu jeho predaja. Preukázanie vyššie uvedenej skutočnosti správca dane považuje za podstatnú skutočnosť na preukázanie reálnosti údajov uvedených v predloženej knihe jázd. Splnomocnený zástupca daňového subjektu nepredložil kúpno-predajnú zmluvu t. j. ani pri prerokovaní pripomienok nepreukázal konečný stav tachometra. Náš názor: Kúpnu zmluvu sme im samozrejme dali, kde je uvedený aj stav tachometra. Máme im dať zmluvu znova? Ako sa uistiť, že nebudú zas klamať v odpovedi na naše odvolanie, máme im zmluvu poslať zase elektronicky? Rozum sa nám zastaví. C., Cesta do banky za účelom zrušenia účtu. Dátum, miesto. Na bankovom výpise vidieť poplatok banky a zrušenie účtu. (Pre úplnosť dodávame, že v nasledujúcom období 2018 bol otvorený účet v inej banke v inom mene s lepšími podmienkami.) Správca sa k tomu vyjadril takto: Zrušenie účtu správca dane nepovažuje za úkon smerujúci k udržaniu a dosahovaniu príjmov z podnikania. Z uvedeného dôvodu, daňovým subjektom predložené doklady v tejto súvislosti nemajú vplyv na vyššie uvedenú skutočnosť. (neuznanie odpisov). Takže v celom roku 2017 bolo 6 pracovných ciest (dňa 30.06.2017 bolo vozidlo predané z technických dôvodov, preto bolo len málo používané). Tieto pracovné cesty boli zahrnuté do knihy jázd hore uvedeným spôsobom vždy s bločkom, kúpnopredajnú zmluvu o predaji vozidla s konečným stavom tachometru sme dodali daňovému úradu. Ani jednu pracovnú cestu nám nechcú uznať z hore uvedených účelových dôvodov, aby nám mohli vyvodiť rozdiel z odpisov (daň z príjmov). Ako máme argumentovať voči hore uvedeným nezmyslom?

Živnostník používa vlastné auto na podnikanie, uplatňuje si výdavky, a teda aj platí daň. V prípade, ak sa rozhodne živnosť prerušiť, musí toto vlastné auto z dane odhlásiť (nechce si za ten polrok nič na auto uplatniť)? Alebo len nepodá daňové priznanie, a to to sú všetky jeho povinnosti voči správcovi dane?

Slovenská spoločnosť uhradila v rokoch 2019-2020 za svojho obchodného partnera z tretej krajiny náklady na ubytovanie. V súčasnosti, po ukončení kontraktu prebieha rokovanie s agentom, ktorý obchod sprostredkoval. Prisľúbil, že sa bude podieľať 50 % na uvedených nákladoch, lebo neinformoval obchodného partnera, že v našej krajine nie je zvykom takéto náklady hradiť (čo v rokoch 2019-2020 odmietal).

Náklady na ubytovanie v rokoch 2019 až 2020 boli zúčtované na pripočítateľnú položku, vrátane nenárokovanej DPH. Je možné výnos od agenta v roku 2021 nezdaniť a označiť ako odpočítateľnú položku? Alebo je výnos potrebné zdaniť bez ohľadu na minulosť (a zúčtovať na účet 648)? Ak by sa podobné náklady a výnosy účtovali v aktuálnom roku, výsledok by bol daňovo neutrálny. Je v tomto prípade podstatné, že ide o rôzne účtovné obdobia?

Z ustanovenia § 17 ods. 1 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len "ZDP") vyplýva, že pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty sa vychádza u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva z výsledku hospodárenia zisteného z riadne vedeného účtovníctva.

Výsledok hospodárenia sa následne pre výpočet základu dane upravuje o tzv. pripočítateľné a odpočítateľné položky v zmysle § 17 ods. 2 ZDP.

Súčasné znenie zákona o dani z príjmov už nemá ustanovenie, že do základu dane sa nezahŕňa „príjem prislúchajúci k výdavku (nákladu), ktorý nebol uznaný za daňový výdavok podľa § 19, ktorý bol daňovník povinný účtovať“.

Na základe uvedeného možno konštatovať, že jediná možnosť je podať v zmysle § 17 ods. 15 ZDP dodatočné daňové priznanie za roky 2019-2020, v ktorom slovenská spoločnosť zníži pôvodné pripočítateľné položky.

1. Ak by išlo o pripočítateľné položky z roku 2021 a neskôr v tom istom roku sa dohodlo, že budú prefakturovné, zrejme by bolo správne zúčtovať zníženie nákladu a nie výnos, aby sme sa vyhli zdaneniu?
2. Ak by sme podávali dodatočné daňové priznanie za r. 2019 a 2020, tiež by bolo potrebné neúčtovať o výnose ?

Nemožno v danom prípade  využiť ust. § 17 ods. 3 písm. c zákona 595/2003 Z.z. podľa ktorého suma už zdanená u toho istého daňovníka sa nezahŕňa do základu dane, a súčasne využiť úpravy na opravy chýb minulých období?

Právnická osoba si prenajíma osobné vozidlo a používa ho len na podnikateľské účely. Môže si nárokovať DPH z PHL? Ak je v nájomnej zmluve, že opravu a údržbu vozidla zabezpečuje právnická osoba, ktorá si vozidlo prenajala, sú tieto náklady daňovo uznané? Ako je to ak si právnická osoba prenajíma na podnikateľské účely vozidlo od spoločníka?

SZČO si chce uplatniť paušálne výdavky - je v tomto prípade povinná platiť daň z motorových vozidiel? Podniká v cestnej doprave a používa vlastné MV nezaradené v obchodnom majetku, ale keď si chce uplatniť výdavky %, musí uhradiť DMV? oznámenie o zániku DP do konca januára nepodala, pretože vtedy ešte nevedela, aký druh výdavkov bude uplatňovať /preukázateľné, paušálne.

Aké všetky doklady spadajú pod požiadavku - "predloženie účtovných dokladov o nákladoch na financovanie obežného majetku za 3 kalendárne mesiace predchádzajúce podaniu žiadosti" ? Napr. úverové zmluvy, pôžičky spoločnosti a vyčíslenie súvisiacich úrokových nákladov ?

SZČO bola oddlžená  cez konkurz v rámci možnosti danej štátom cez Centrum právnej pomoci. Do konkurzu boli prihlásené neuhradené záväzky zo Sociálnej poisťovne a  dodávateľské  faktúry a záväzky zo zmlúv. SZČO bol doručený v 2020 roku Oznam o zrušení konkurzu z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu. 

• Uplatní sa celková výška oddlženej sumy v daňovom základe pre daň z príjmu FO?
• Ak áno, je to príjem a čo bude výdavkom, oproti tomuto príjmu?
• Môže sa odmena vo výške 500 € pre  Centrum právnej pomoci  dať do daňových nákladov, nakoľko sa  do konkurzu prihlásili  len neuhradené  záväzky z podnikania?