Otázky a odpovede

Spoločnosť vykonáva zdravotnícke štúdie pre zahraničné zdravotnícke spoločnosti. Štúdie sú realizované na Slovensku. Faktúra je vystavená po ukončení štúdie. Štúdia trvá niekedy aj 3 resp. 5 rokov. Náklady spoločnosti vznikajú v priebehu rokov. Má povinnosť časovo rozlišovať štúdie do výnosov v danom roku, alebo jednorazovo do výnosov v roku fakturácie, ukončenia štúdie? Podľa postupov účtovania pre PÚ podľa § 56 ods. 6 sa náklady časovo nerozlišujú, ale ako je to s výnosmi? Platí to aj pre výnosy dané ustanovenie? Ďakujem. Ako je to v prípade DPH? Spoločnosť je registrovaná podľa § 7a zákona o DPH. Vykazuje to v súhrnnom výkaze za príslušný mesiac, resp. štvrťrok ako službu (kód 2)?

Spoločnosť platiteľ DPH, ktorý nie je predajcom ojazdených mot. vozidiel kúpil zo zahraničia od obchodníka ojazdenými vozidlami motorové vozidlo na daľší predaj do iného členského štátu. Na motorové vozidlo bol použitý § 66 zákon o DPH - použitý tovar. Idú do kúpnej ceny aj obstarávacie náklady, teda poplatok za vybavovanie dokladov vozidla, poplatok za manipuláciu s vozidlom, aukčný poplatok atď?

Spoločníci prijali rozhodnutie o vytvorení a použití kapitálových fondov s konečným časovým termínom prípísania príspevkov do KF. Ak v časovom termíne v prijatom rozhodnutí o KF nepríde k pripísaniu peňažných prostriedkov na účet spoločnosti , účtuje spoločnosť o pohľadávke z nesplatenia príspevkov do KF? Vznikla vôbec pohľadávka z tohoto dôvodu alebo aj napriek existencii rozhodnutia o KF, nie je povinnosť spoločníkov pripísať tieto peňažné prostriedky. Podľa ObZ až splatením príspevkov vzniká KF, čiže ich nesplatením spoločnosť o nich neúčtuje. Účtuje až ich momentom prípsania. Je rozhodnutie právne záväzné pre spoločníkov a nárokovateľné spoločnosťou, t. j. vznikne pohľadávka z neupísania príspevkov do KF?

Pracovnčíka sa zúčastnila kúpeľnej liečby po operácii na poukaz A tkz. X . Nakoľko tohto času sa už ku kúpeľnej liečbe aj dopláca, požiadala zamestnávateľa na uplatnenie príspevku na rekreáciu podľa § 152a Zákonníka práce. Zamestnávateľ jej požiadavke nevyhovel, nakoľko to nespĺňa účel rekreácie. Postupoval správne?

Obec vypláca svojim zamestnancom finančný príspevok na stravovanie z bankového účtu. Prispieva aj zo sociálneho fondu, ktorý obec vedie v účtovníctve iba analyticky, čiže obec nemá otvorený samostatný bankový účet pre sociálny fond. Predpis finančného príspevku zamestnávateľa sa účtuje prostredníctvom účtov 527/333 alebo 527/335? Pri úhrade finančného príspevku z bankového účtu, resp. hotovosti sa použije RK - položka 642014? Na školení nám bolo povedané, že ak účtovná jednotka nemá otvorený samostatný bankový účet pre sociálny fond, tak úhrada príspevku na stravovanie zo sociálneho fondu sa účtuje ako 333/221AU s položkou RK 637016? Má sa tá položka používať pri úhrade finančného príspevku z účtu sociálneho fondu, ktorý vedieme v účtovníctve iba analyticky? Veď si budeme navyšovať položku 637016 - prídel do SF /tvorba/. 

Slovenská firma A (slovenská sro, platiteľ podľa § 4) nakupuje hnuteľný majetok- staré lode aj od fyzických osôb (na základe kúpnej zmluvy -mimo DPH- nevstupuje do DPH priznania), aj z EU od iných firiem (vstupuje do DPH priznania § 69 ods. 6). Tieto lode sú fyzicky dovezené na územie SR. Následne po repasovaní sú lode (tovar) predané odberateľom. SR spoločnosť premiestní lode na územie Maďarska kde maďarská spoločnosť B (platiteľ v HU, dodávateľ) repasuje (oprava, údržba, natieračské práce, modernizácia) tieto lode. Následne sa loď vráti na územie SR. Takže podľa zákona o DPH v § 8 ods. 4 písm f platiteľ dane nevykazuje premiestnenie tovaru v daňovom priznaní a ani v súhrnnom výkaze. Podľa nás sa jedná o základné pravidlo §15 zákona o DPH. HU spoločnosť B fakturuje firme A službu s prenesením daňovej povinnosti. V tomto uvedenom prípade maďarská spoločnosť potrebuje použiť samozrejme aj materiál pri opravách. Môže nastať aj taká situácia, že maďarská spoločnosť poskytuje všetok materiálu/tovaru pre potreby repasovania a zmodernizuje aj loď (kamerový systém, GPS systém). Kde je tá pomyselná čiara/hranica, aby sa nejednalo o dodanie tovaru s montážou? Záleží to od formulácie zmluvy, alebo napr. že aký pomer má samotný tovar (materiál) k samotným prácam? Sú hore uvedené úvahy správne?

1., Firma A (slovenská sro, platiteľ podľa § 4) chce vykonávať práce na hnuteľnom hmotnom majetku zákazníka (takže lode nemáme vo vlastníctve, má ich vo vlastníctve zákazník). Presnejšie ide o opravu a údržbu lodí. Ide o rôzne práce, napr. natieračské práce, rôzne opravy, repasovanie...atď. Klientom je firma B (nórska spoločnosť, ktorá má vo vlastníctve tieto lode). Podľa nás ide o základné pravidlo § 15 zákona o DPH. Lode sú fyzicky buď v Nórsku alebo na Slovensku alebo v Maďarsku. Z hľadiska zákona o DPH tu fyzická poloha lodí je irelevantná, miesto dodania je tam, kde zdaniteľná osoba odberateľ má sídlo. SK spoločnosť A fakturuje firme B službu s prenesením daňovej povinnosti. V tomto uvedenom prípade slovenská sro potrebuje použiť samozrejme aj materiál pri opravách. 2., Môže nastať taká situácia, že nórska spoločnosť od SK firmy objedná kamerový systém, GPS systém na tieto jeho lode spolu s montážou [§ 13 ods. 1 písm. b) zákona o DPH]. Tu by už fyzickosť rozhodovala, napr. ak je montáž vykonaná na území SK, tak je vznik daňovej povinnosti podľa § 69 ods. 1, ak je vykonaná na území HU, tak SK DPH sa to netýka, ale SK spoločnosť by možno mala povinnosť HU registrácie, ďalej ak montáž je vykonaná v Nórsku, tak predpokladám je klasický prenos na nórsku firmu. 3., Môže nastať taká situácia, že nórska spoločnosť objedná od SK firmy len samotnú montáž GPS a kamerového systému a samotný tovar objedná od niekoho iného. Z nášho pohľadu by sa postupovalo podľa bodu 1. Montáž a inštalácia sa zdaňuje podľa ustanovenia pre zdanenie služby. Kde je tá pomyselná čiara medzi hore uvedenými prípadmi 1 a 2? Mám na mysli to, že napr. aj pri oprave a údržbe sa použije nejaký ten materiál. Záleží to od formulácie zmluvy, alebo napr. že aký pomer má samotný tovar (materiál) k samotným prácam? Sú hore uvedené úvahy správne? Ďakujeme

Sme obec a sme povinní zverejňovať objednávky. Objednávky zverejňujeme tak, že sa popíšu základné údaje /číslo objednávky, popis plnenia, cena, odberateľ, dodávateľ, dátum dodania, vystavenia a zverejnenia/ a ako príloha sa naskenuje originál objednávky. Chceme sa informovať, ako správne zverejňovať objednávky na web stránke. Je potrebné na web stránke naskenovať originálnu objednávku? Pri popise napr: Objednávame kancelárske potreby podľa prílohy, treba zverejniť na web stránke aj rozpis prílohy?

Vyvstala u nás otázka ohľadom premlčania daňových nedoplatkov k poplatku za komunálny odpad – zo starej exekúcie. Ide o konkrétny prípad: daňový nedoplatok FO z roku 2005 bol vymáhaný v exekučnom konaní v roku 2016, poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa 23. 6. 2017 dňa 12. 9. 2022 bolo exekučné konanie ukončené z dôvodu uplynutia rozhodnej doby. Výzva na zaplatenie nedoplatku z roku 2005 bola naposledy zaslaná a doručená daňovníkovi v roku 2014. Kedy sa premlčí uvedený daňový nedoplatok z roku 2005? (počas daňového exekučného konania 6-ročná premlčacia lehota neplynie - § 85 ods. 1, 2 daňového poriadku).

Slovenský športovec vykonáva činnosť profesionálneho hokejistu v slovenskej najvyššej hokejovej súťaži. Má s klubom uzatvorenú profesionálnu zmluvu a mesačne fakturuje klubu odmenu ako SZČO. Popritom má ešte zdaniteľný príjem z prenájmu nehnuteľnosti. Výška príjmu z oboch činností dokopy za 12 mesiacov je 55 000 € (z hokeja 50 000 + 5 000 z prenájmu). Má sa takýto príjem brať do obratu pre povinnú registráciu pre platiteľa DPH? A je teda profesionálny športovec povinný sa registrovať v takomto prípade za platiteľa DPH?