Otázky v kategórii: Obchodné právo

Rozdelenie spoločnosti s ručením obmedzeným. Prosím o právny názor, ako je možné rozdeliť spoločnosť s ručením obmedzeným tak, aby časť spoločnosti sa oddelila zlúčením do novovzniknutej s. r. o. a pôvodná spoločnosť ostala zachovaná. Teda, nevznikli by dve nové spoločnosti, ale iba jedna. Podotýkam, že oddeliť majetok od súčasnej spoločnosti účtovne je jednoduché, nakoľko sú to dve strediská s oddelenými bankovými účtami, skladovým hospodárstvom, pokladnicou a saldokontnými účtami.

Pozemkové spoločenstvo chce uzatvoriť zmluvu o vykonaní prác na poľnohospodárske činnosti, pričom spoločenstvo je na strane zhotoviteľa. Ide o platbu od objednávateľa, ktorý ju spoločenstvu poskytne na základe rozhodnutia okresného úradu, odbor životného prostredia, pod dohľadom Štátnej ochrany prírody. Zmluva bude uzatvorená na obdobie 10 rokov. Uvedenú každoročnú platbu použije spoločenstvo na úhradu nákladov, spojených s udržiavaním pozemkov (kosenie a pod.). Je to považované za podnikanie zo strany spoločenstva?

Maďarská firma začala zamestnávať dvoch slovenských zamestnancov na území SR. CZ firma DIČ číslo (zo závislej činnosti) už samozrejme vyžiadala. Maďarská firma má fyzicky na území SK kanceláriu. Službová stála prevádzkareň z hľadiska zákona o dani z príjmov jej vzniká na území SR (pracovná zmluva je na dobu neurčitú). Na účely zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v z. n. p. podnikaním zahraničnej osoby na území Slovenskej republiky sa rozumie podnikanie tejto osoby, ak má podnik alebo jeho organizačnú zložku umiestnenú na území Slovenskej republiky (pozri § 21 ods. 3 cit. zákona). Oprávnenie zahraničnej osoby podnikať na území Slovenskej republiky vzniká ku dňu zápisu podniku tejto osoby alebo jeho organizačnej zložky do obchodného registra v rozsahu predmetu podnikania zapísanom v obchodnom registri (§ 21 ods. 4 Obchodného zákonníka). Za podnikanie v zmysle § 21 ods. 3 sa v zásade nepovažuje uzavieranie obchodných zmlúv s tuzemskými alebo inými podnikateľmi na našom území, uverejňovanie inzerátov v tlači, ostatné podporné činnosti a pod. Maďarská firma má nasledovnú činnosť: Vyvinula a vlastní databázový softvér, ktorá eviduje a hodnotí samotných vodičov kamiónov. Je to vlastne listina- databáza spoľahlivých (solventných) vodičov kamiónov. Každý vodič kamióna má vytvorený vlastný profil, kde vidieť napr. najazdené kilometre vodiča, spoľahlivosť vodiča, dopravné nehody vodiča, hodnotenie vodiča, prípadné priestupky vodiča. S týmto systémom sa vlastne znižuje riziko zadávateľa (objednávateľa) prepravy spojené s vodičmi kamiónov. Slovenskí zamestnanci vykonávajú nasledovné činnosti v SK kancelárii: Registrácia vodičov do systému, uzatvorenie zmlúv s vodičmi, udržiavanie kontaktov so zákazníkmi. Skutočnosť, že zahraničnej osobe vznikne na účely zákona o dani z príjmov stála prevádzkareň, neznamená, že automaticky jej vznikla aj organizačná zložka na účely Obchodného zákonníka. Otázka je, či v tomto konkrétnom prípade vzniká povinnosť maďarskej firme zriadiť na území SK aj organizačnú zložku?

CZ firma začala zamestnávať slovenského zamestnanca na území SR. CZ firma DIČ číslo (zo závislej činnosti) už samozrejme vyžiadala. Podľa prvej verzie CZ firma bude mať na území SK sklad (vzorkový sklad - výstavnú miestnosť). Podľa druhej verzie CZ firma bude mať na území SK namiesto skladu predajňu. Službová stála prevádzkareň z hľadiska zákona o dani z príjmov jej vzniká na území SR (pracovná zmluva je na dobu neurčitú). Na účely zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v z. n. p. podnikaním zahraničnej osoby na území Slovenskej republiky sa rozumie podnikanie tejto osoby, ak má podnik alebo jeho organizačnú zložku umiestnenú na území Slovenskej republiky (pozri § 21 ods. 3 cit. zákona). Oprávnenie zahraničnej osoby podnikať na území Slovenskej republiky vzniká ku dňu zápisu podniku tejto osoby alebo jeho organizačnej zložky do obchodného registra v rozsahu predmetu podnikania zapísanom v obchodnom registri (§ 21 ods. 4 Obchodného zákonníka). Za podnikanie v zmysle § 21 ods. 3 sa v zásade nepovažuje uzavieranie obchodných zmlúv s tuzemskými alebo inými podnikateľmi na našom území, uverejňovanie inzerátov v tlači a pod. Skutočnosť, že zahraničnej osobe vznikne na účely zákona o dani z príjmov stála prevádzkareň, neznamená, že automaticky jej vznikla aj organizačná zložka na účely Obchodného zákonníka. Otázka je, či vzorkový sklad alebo predajňa zakladá povinnosť CZ firme zriadiť na území SK organizačnú zložku? 

Možno vziať odstúpenie od zmluvy späť, keby si to kupujúci rozmyslel? Ide o odstúpenie kupujúceho od kúpnej zmluvy (auta), uzavretej medzi kupujúcim (spotrebiteľom) a predávajúcim (podnikateľom) podľa Obchodného zákonníka, ktoré bolo doručené predávajúcemu. 

Môže spoločenstvo vlastníkov bytov zakázať jednému z majiteľov bytov podnikateľskú činnosť (ubytovacie služby) v byte, ktorý je súčasťou bytového domu? Byt je v osobnom vlastníctve podnikateľa, ktorý chce prevádzkovať ubytovacie služby. A ako by to bolo, keby byt bol vo vlastníctve s.r.o.?

Zmluvou o prevzatí dlhou sa dohodli veriteľ, pôvodný dlžník a preberajúci dlžník o prevzatí dlhu z pôvodného dlžníka na preberajúceho dlžníka podľa  § 531 Občianskeho zákonníka a nasl., pričom v zmluve neuviedli splatnosť dlhu. Ako správne postupovať pri účtovaní o tejto zmluve: 1. u veriteľa, keď nie je uvedený dátum splatnosti dlhu? Môže sa akceptovať pôvodná splatnosť ako bola u pôvodného dlžníka? 2. u pôvodného dlžníka? 3. u preberajúceho dlžníka? Prílohu zmluvy tvorí kniha pohľadávok, kde je uvedený dátum splatnosti. Zmluva o prevzatí dlhu sa uzatvorila 18. 11. 2019, ale dlh po splatnosti je už dlhšie ako 360 resp. 720 dní. Môže veriteľ v tomto prípade tvoriť opravnú položku k pohľadávke, ak v zmluve o prevzatí dlhu nie je dátum splatnosti a zmluva sa uzatvorila 18. 11. 2019?

Slovenská s.r.o. sa rozhodla poskytnúť firemné auto inej s.r.o. formou finančného lízingu. V rámci živností má Finančný leasing/Prenájom hnuteľných vecí/Poskytovanie úverov alebo pôžičiek z peňažných zdrojov získaných výlučne bez verejnej výzvy a bez verejnej ponuky majetkových hodnôt a mnohé ďalšie voľné živnosti. Potrebuje s.r.o. aj ďalšie povolenia, napr. licenciu od NBS na to, aby mohla poskytnúť firemné auto inej s.r.o. formou finančného lízingu? Z hľadiska DPH (§ 8 ods. 1 písm. c) ide o dodanie tovaru, ale odberateľ trvá na tom že ide o službu (nájom), pokiaľ prenajímateľ nie je vyslovene licencovaný na poskytnutie finančného lízingu.

Obchodný zákonník neupravuje tvorbu a použitie kapitálových fondov pri komanditnej spoločnosti. Zákon upravuje povinnosť komandistu vložiť do spoločnosti min. 250 €. Keďže pri tomto type spoločnosti nie je povinné vytvoriť základne imanie, je to širšie chápanie, že komplementár môže vložiť akúkoľvek sumu, resp. aj formou kapitálového fondu. Otázka je, či je možné vytvoriť kapitálové fondy a ako ich použiť pri tomto type spoločnosti? Kto je oprávnený takýto vklad do KF poskytnúť?, komplementár alebo komandista?

Právnická osoba (s. r. o.) má sídlo v mestečku v trenčianskom regióne. Poskytuje ubytovacie služby v byte v popradskom regióne. Je treba nahlásiť niekde prevádzku a ak áno, kde? Je to treba uvádzať aj v daňových priznaniach?