Otázky a odpovede

Maďarská Kft. vysiela svojich zamestnancov pracovať na územie Slovenskej republiky. Zamestnanci budú vykonávať stavebné práce na území SR. Zamestnanci disponujú potvrdením A1, preto všetky odvody (zdravotné a sociálne odvody) platia naďalej v Maďarsku. Obdobie vyslania presiahne 183 dní, tiež Maďarská firma tu má stavebnú stálu prevádzkareň z hľadiska zákona o dani z príjmov. Preto na základe Dohody o zamedzení dvojitého zdanenia (medzi Maďarskom a Slovenskou republikou) daň zo závislej činnosti musí platiť zamestnávateľ na Slovensku. Následne na konci roka v ročnom zúčtovaní alebo v DPFO sa vysporiada príjem zo závislej činnosti na daňové účely. Tiež zahraničná osoba je povinná stať sa platiteľom dane podľa § 48 ZDP. Otázkou je, že napr. v danom mesiaci vyslaní zamestnanci pracujú 15 dní na Slovensku a 15 dní v Maďarsku. Daň zo závislej činnosti sa má zdaniť- vypočítať takto pomerom? Takže 50 percent na Slovensku a 50 percent v Maďarsku? Alebo daň zo závislej činnosti sa nedá takto rozdeliť? (Zdravotné a Sociálne odvody napr. sa nemôžu takto deliť- platia sa iba v jednom členskom štáte).

Spoločnosť S1 sídliaca na území SR so slovenským IČ DPH nakupuje tovar od firmy F2 so sídlom v PL s poľským IČ DPH. Na základe kúpno-predajnej zmluvy je konečná cena za tovar vrátane dopravy z PL na SR. Firma F2 prepravuje tovar zo svojho skladu v PL priamo na prevádzky spoločnosti S1 na SR. Daný stav je dokladovaný vystavenými Faktúrami a dokladmi CMR. Spoločnosť F2 vyžaduje od spoločnosti S1 Potvrdenie – Vyhlásenie príjemcu tovaru v zmysle čl. 45a odst.1 písm. b) bod 1. vykonávacieho nariadenia EU č.282/2011.

Je spoločnosť S1 povinná takéto vyhlásenie potvrdiť, aj keď tovar sama nedováža? Je nutné v tomto prípade potvrdiť prijatie tovaru iným dokladom, než potvrdením dodacieho listu a CMR a ako postupovať v prípade, že do obchodu nevstupuje tretia strana ako prepravca-dopravca v zmysle vykonávacieho nariadenia EÚ č.282/2011?

Firme účtujúcej v podvojnom účtovníctve (platiteľ DPH) v septembri končí hospodársky rok. V októbri firma dostala faktúru za dodávku zariadenia zo zahraničia, dátum vystavenia 2. 10. 2013 a zdaniteľné plnenie 30. 9. 2013.

Z pohľadu DPH sa berie do úvahy dátum vystavenia faktúry, ale z pohľadu dane z príjmov zaradí sa do nákladov ešte za september?

Maďarská firma (platiteľ v Maďarsku) sa registrovala v roku 2016 na § 5 zákona o DPH, lebo prekročila obrat 35 000 € na Slovensku na zásielkový predaj podľa § 6 a v § 14 zákona o DPH. Maďarská firma teraz fakturuje s 20 % SK DPH. Odberateľmi sú slovenské FO. Preprava je z HU do SK. Takže ide o klasický zásielkový predaj (tovar). Jediný nedostatok vidím v tom, že namiesto § 6 zákona o DPH sa v minulosti registrovali na § 5 zákona o DPH. Teraz v roku 2019 chce vykonávať aj nasledujúcu činnosť: Chce nakúpiť tovar od svojej Materskej spoločnosti. V tuzemsku ide o nadobudnutie tovaru z iného členského štátu podľa § 11 ods. 8 zákona o DPH (a o samozdanenie- riadky 7-8 DPH priznania) Táto zahraničná právnická osoba (maďarská) registrovaná podľa § 5 zákona o DPH následne predáva tento tovar zo svojho slovenského skladu českým nezdaniteľným osobám, prepravu vykonáva spoločnosť DHL, t. j. ide o zásielkový predaj so slovenskou DPH, až kým zahraničná maďarská spoločnosť nedosiahne obrat na účely registrácie v CZ. V roku 2017 maďarská firma zriadila organizačnú zložku na Slovensku a vyžiadala Dič číslo na maďarskú firmu, lebo v sortimente firma má aj predmety z drahých kovov (prsteň, náhrdelník...atď..) a Puncový úrad im bez zriadenej organizačnej zložky a slovenského Dič čísla nebol ochotný vydať nejaké osvedčenie. Maďarskej firme podľa nás nevzniká stála prevádzkareň podľa § 16 ods 2 ZDP. Nemá na Slovensku zamestnancov, ani kanceláriu, len v roku 2019 chce zriadiť sklad na Slovensku. Čo sa týka organizačnej zložky na účely zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v z. n. p. podnikaním zahraničnej osoby na území Slovenskej republiky sa rozumie podnikanie tejto osoby, ak má podnik alebo jeho organizačnú zložku umiestnenú na území Slovenskej republiky (pozri § 21 ods. 3 cit. zákona). Podľa Obchodného zákonníka podľa nás maďarská firma nepodniká na území SR, absolútne by nebolo potrebné zriadiť zložku. Stalo čo sa stalo, na tlačenie Puncového úradu maďarská firma v roku 2017 zriadila organizačnú zložku a vyžiadala Dič číslo na maďarskú firmu. Organizačná zložka zapísaná v ORSR sa stáva účtovnou jednotkou (§ 1 ZoU) ako aj daňovníkom na účely zákona o dani z príjmov. Teda z hľadiska zákona o dani z príjmov sa musí podať aj účtovná závierka, aj DPPO. Otázkou je, či v roku 2019 sa budú podávať nulové priznania (nulová závierka), alebo musíme vyčísliť základ dane z hore uvedeného predaju tovaru?

Slovenská s.r.o. -  platiteľ DPH, cez český zľavový portál, ktorý je platiteľom DPH v Českej republike, predala tovar na základe poukazov. Český zľavový portál spoločnosti vyfakturuje províziu z predaja bez DPH a pošle sumu za predané poukazy na účet. Avšak  poukazy si zakúpili súkromné osoby, ale tiež aj firmy - platitelia DPH v Čechách, cena poukazu bola suma tovaru so slovenskou DPH. Teraz však chcú české firmy, aby im slovenská spoločnosť vystavila faktúru za tovar na základe zakúpenia  poukazu bez DPH. Keby spoločnosť  faktúru vystavila bez DPH, tak by suma nesedela so sumou, za ktoru bol poukaz kúpený. Aký je správny postup pri predaji tovaru cez český zľavový portál, čo sa týka účtovania a DPH?

Aký spôsob má obec použiť na zaúčtovanie vzájomného započítania uvedených pohľadávok a záväzkov:

1./ na základe uzatvorenej zmluvy bolo dohodnuté, že obec zaplatí firme, ktorá pre obec zabezpečila administratívne práce súvisiace s prípravou projektu sumu 1000,00 €, pričom uvedená firma uhradí obci za umiestnenie reklám a propagáciu tú istú sumu, kde stret pohľadávok a záväzkov nastal 2. 9. 2014.

Kolega kúpil v hotovosti tovar od priekupníkov z auta (prišli priamo do firmy). Vystavili mu "faktúru", na ktorej je uvedené meno predajcu z Nemecka (bez adresy) a daňové číslo (VAT), ktoré podľa overovania patrí spoločnosti z Veľkej Británie (iný názov a pochybujem, že spolu majú niečo spoločné). Pravdepodobne ho oklamali. Ak je to teda tento prípad (falošný doklad), máme odviesť DPH na Slovensku alebo nie?

V metodickom usmernení k ekonomickej klasifikácii som našiel na položke 223001 - Príjem z predaja pozemkov aj ťažobné práva, tak som si nie istý, či to mám zaradiť na túto položku. V tomto prípade by mal byť výnosový účet 641 - Tržby z predaja majetku. Keďže drevo nie je v evidencii majetku, nebudem môcť účtovať na účet 541 - Predaný majetok, ktorý by sa mal účtovať s účtom 641. Ako by teda bolo vhodné zaúčtovať predaj dreva z obecnej hory na správny výnosový účet na správu rozpočtovú položku. 

Právnická osoba má prenajaté skladovacie priestory. Na prenajatom objekte vykonala  na základe písomného súhlasu prenajímateľa stavebné úpravy, ktoré po dohode s prenajímateľom odpisovala. Nájomná zmluva bola ukončená, ale technické zhodnotenie nebolo po dobu prenájmu odpísané. Aké sú možnosti vysporiadania zostatkovej ceny technického zhodnotenia prenajatého majetku z hľadiska dane z príjmov, aby nájomca nebol pri skončení nájomného vzťahu stratový?

Spoločnosť vlastnila budovu. Vzhľadom na to, že potrebovala finančné prostriedky, uzatvorila s leasingovou spoločnosťou zmluvu o spätnom leasingu na túto budovu. Hodnota budovy bola cca 1,3 mil. €. Leasingová spoločnosť bola ochotná urobiť releasing len na sumu 950 tis. €. Po dvoch rokoch riadneho splácania leasingu a po dohode s leasingovou spoločnosťou, leasingová spoločnosť je ochotná navýšiť hodnotu leasingovej sumy o 200 tis. €. Leasingová spoločnosť pošle na účet spoločnosti 200 tis. €. Bude urobený prepočet leasingových splátok - alebo sa navýšia leasingové splátky alebo sa predĺži leasingová doba? Aký má toto dopad na výsledok hospodárenia spoločnosti a na samotné účtovníctvo spoločnosti? Čo treba zaúčtovať, čo treba prepočítať? V prvom rade sa mi ide o zaúčtovanie sumy 200 tisíc. Správne je 042(následne021)/474? Suma 200 tis. € má byť ako správne zaúčtovaná? Napr. 315/648? A potom z účtu 648 sa bude postupne, alikvotne "rozpúšťať" výnos do daňových výnosov počas zostávajúcej doby leasingu? Bude sa tu účtovať aj o DPH? Bude treba uplatniť k sume 200 tis. aj zákonnú DPH? Budova je do 5 rokov od prvej kolaudácie. Resp. dôjde k prenosu daňovej povinnosti na leasingovú spoločnosť? Odpisy budovy za mesiace 01-10/2017 ostávajú aj účtovne aj daňovo v pôvodnej výške a už za mesiace 11-12/2017 budú aj účtovne aj daňovo v novej výške?