Otázky a odpovede

Šéf zaplatil za materiál platobnou kartou. Bol mu vydaný doklad z ERP na sumu 2 500 €. Na doklade sú uvedené naše firemné údaje + IČ DPH, aj jednotková cena a číslo dokladu, taktiež je tam uvedený DKP, a kód MF. Je možné takýto doklad považovať na účely DPH za zjednodušenú faktúru resp. riadnu faktúru hoci tam chýba číslo faktúry? Alebo musíme požiadať o storno dokladu a vyhotovenie riadnej faktúry.

Súvaha IUZ 2020 r. 178 prijaté NFV - tabuľka Poznámok IUZ 2020 č. 15 treba ju vyplniť ??? a na ktorý riadok.

Akým spôsobom treba sledovať, evidovať v účtovníctve alebo vo výkazoch vystavenú blankozmenku bez uvedenia zmenkovej sumy a dátumu splatnosti, vystavenú na zabezpečenie úveru?

Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti má uzavretú nájomnú zmluvu so zdravotným strediskom (prevádzkovanie stomatologickej ambulancie) na dobu určitú, v tomto prípade na jeden kalendárny rok. Zmluva sa predlžuje každoročne koncom roka na nasledujúci kalendárny rok. Na dobu neurčitú vlastníci zdravotného strediska nechcú uzatvoriť nájomnú zmluvu z dôvodu, že nemajú vysporiadaný pozemok pod strediskom. Priestory získal vlastník (s. r. o.) od Fondu národného majetku. V kúpnej zmluve sa spoločnosť zaviazala poskytovať zdravotnú starostlivosť v takom rozsahu, ako bola dovtedy (čiže aj ambulancie v odbore stomatológia). Zariadenie ambulancie aj s obvodom poskytovateľ zdravotnej starostlivosti odkúpil od predchádzajúcej lekárky, ktorá išla do dôchodku. Môže zdravotné stredisko, resp. jeho vlastník a zároveň prenajímateľ priestoru nepredĺžiť zmluvu na ďalšie obdobie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v uvedenej ambulancii, resp. či sa tieto záležitosti riadia podľa nejakého zákona, alebo všetko závisí len od nájomnej zmluvy, ktorú má poskytovateľ zdravotnej starostlivosti uzatvorenú so zdravotným strediskom?

Ak konateľ alebo spoločník majú uzatvorenú riadnu pracovnú zmluvu na pracovnú pozíciu napr. bezpečnostný technik, vedúci obchodného úseku alebo kurič, na ktorých syntetických účtoch treba  účtovať o mzdových nákladoch a záväzkoch - výplatná listina rekapitulácia?

Spoločnosť predáva tovar a predaj tovaru eviduje v registračnej pokladnici. Zároveň uhrádza aj svoje záväzky. Tieto záväzky uhrádza z tržieb, ktoré sú zaznamenávane v registračnej pokladnici. Má spoločnosť povinnosť zaznamenávať úhradu záväzkov v registračnej pokladnici ako výber  - napr. uhradí v daný deň záväzok (faktúru) vo výške 200 eur - eviduje z pokladnice výber 200 eur? Môže v účtovníctve viesť iba jednu pokladnicu,  alebo musí mať v účtovníctve zaznamenané dve, teda jednu registračnú pokladnicu na príjem tržieb a druhú, ktorou uhrádza záväzky spoločnosti a aj režijné náklady? Táto druhá pokladnica nie je k dispozícii na predajnom mieste, nakoľko spoločnosť nechce držať väčšie množstvo peňazí na predajnom mieste.

Pracovníčka pracuje v spoločnosti na trvalý pracovný pomer na základe pracovnej zmluvy (40 hodín týždenne), má české občianstvo, aj trvalý pobyt v Českej republike. Je vydatá za Slováka, ktorý je momentálne nezamestnaný, a má trvalý pobyt na Slovensku. Majú dve deti, ktoré majú české občianstvo, no chodia do slovenskej školy. Celá rodina býva na Slovensku v spoločnej domácnosti. Pracovníčka prostredníctvom „Vyhlásenia" požiadala od 1. apríla o daňový bonus na deti. Má na jeho uplatnenie nárok?

(ID 3460) Ďakujem Vám za odpoveď, ale chcela by som na to ešte reagovať. My ako ZŠ do Eduzberu žiadnych stravníkov neuvádzame, ani 5 ročné deti my neevidujeme, nie sme ani žiadateľom dotácie a ani nemôžeme žiadať dotáciu na deti z iného právneho subjektu. Informácie pre ŠD dávala MŠ, ktorá je samostatný subjekt, preto ŠD dostala MŠ. V našej ZŠ sa tieto deti len stravujú, preto neviem, či my ako ZŠ vôbec máme z tejto dotácie niečo účtovať, lebo pre nás je MŠ cudzí subjekt (cudzí stravník). ZŠ a MŠ sú dva samostatné právne subjekty, my nemáme nič spoločné. Neviem, či som to napísala zrozumiteľne. Ďakujem

Za aké obdobie v roku 2012 je zahraničný platiteľ povinný postupovať po prvý krát podľa § 49 ods. 9 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“)?

Zákon v § 49 ods. 9 zakazuje zahraničnému platiteľovi uplatniť odpočítanie dane pokiaľ spĺňa podmienky na vrátenie dane podľa § 55a cit. zákona. Ako má správne postupovať zahraničná osoba registrovaná podľa § 5, keď v priebehu roka dodáva plnenia, kedy je osobou povinnou platiť príjemca podľa § 69 ods. 2 a 3, ale takisto aj plnenia, kedy je osobou povinnou platiť daň ona sama. Napr. česká firma dodáva ako generálny dodávateľ linku s montážou slovenskej firme, ale zároveň v inej zákazke ( tovar s montážou ) realizovanej na Slovensku vystupuje aj ako subdodávateľ pre iný český subjekt, kedy je osobou povinnou platiť daň podľa § 69 ods. 1.

1. Podľa znenia § 55a ods. 2 písm. c) cit. zákona vyplýva, že zahraničná osoba nenapĺňa podmienku „....v období, že ktoré podáva žiadosť o vrátenie dane, nedodal tovar ani službu v tuzemsku s výnimkou....“ Ma potom prostredníctvom  daňového priznania k DPH nárok na vrátenie DPH z nakúpených plnení, ktoré sa vzťahujú k obom zákazkám?
2. Čo v prípade, že napríklad za obdobie január až jún bude mat plnenia len podľa § 69 ods.2, tzn. nebude uplatňovať odpočítanie s tým, že si raz podá žiadosť podľa § 55a cit. zákona, a v mesiaci júl sa vyskytne zákazka, kedy bude osobou povinnou platiť daň podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH. Uplatni si v júli odpočítanie DPH aj za obdobia január až február a potom tak môže pokračovať až do konca roka, bez ohľadu na to, či ešte bude v niektorom období osobou povinnou platiť daň podľa § 69 ods. 1?
3. Ak vie už v prvom období, kedy fakturuje len v zmysle § 69 ods. 2 cit. zákona,  že v neskorších obdobiach bude fakturovať v zmysle §69 ods. 1, môže si už v tomto prvom období uplatniť odpočítanie DPH ?

Je obec povinná zverejňovať aj pracovné zmluvy uzatvorené od začiatku roku 2011?