Otázky a odpovede

Majiteľ garáže v Nitre od roku 2006 prenajíma túto garáž. Registračnú povinnosť si splnil v roku 2006. Od marca roku 2010 začína prenajímať byt, ktorý sa nachádza v Banskej Bystrici. Majiteľ spomínaných nehnuteľností má trvalý pobyt vo Zvolene. Vzniká mu povinnosť znova sa registrovať, keď začal prenajímať byt v roku 2010?

Spoločnosť s r. o., mesačný platiteľ DPH fakturuje služby do zahraničia v dôsledku čoho má každý mesiac nadmerný odpočet DPH. Za mesiac 11/2019 mala s. r. o. tiež odpočet DPH (cca 200 000 €), ale žiadala naspäť o približne o 160 000 € menej, než mala nárok. Tento rozdiel vznikol v dôsledku toho, že niektoré faktúry boli zaúčtované s nesprávnym typom DPH, a tak neboli obsiahnuté v DPH priznaní a kontrolnom výkaze. Teraz, keď sa na to prišlo, firma by chcela vyžiadať naspať DPH aj z týchto faktúr. Ako má firma v tomto prípade postupovať? Firma disponovala faktúrami už v novembri, takže právo na odpočet DPH vznikol už v novembri – teda by mohla podať dodatočné DPH priznanie za november. Na druhej strane sa chyba sa zistila až teraz, takže by spoločnosť mohla žiadať naspať DPH až za aktuálny mesiac – lenže spoločnosť faktúrami disponovala už minulý rok, takže by podľa zákona o DPH nemala mať právo preniesť odpočet DPH do nasledujúceho roka. Aké je v tomto prípade správne riešenie?

Chcela by som  Vás poprosiť o odpoveď na otázku, či môže byť na obci matrikárka zamestnaná na základe dohody o vykonaní práce?

Obec si stanovila vo VZN o určení výšky dotácie na prevádzku a mzdy z rozpočtu obce na dieťa MŠ, dieťa ŠKD a stravníka ŠJ výšku dotácie, ktorú vypočítala podľa počtu detí a použila koeficienty podľa NV 415/2012. Škola všetky tieto prostriedky riadne vyúčtuje a použije na školské zariadenia, avšak inak prerozdelené (napr. na školskú jedáleň použije viac, keďže varí aj pre deti MŠ a pod.) Ide o porušenie VZN obce? Ak áno, čo hrozí za takéto porušenie? Nebolo by vhodnejšie VZN upraviť po dohode so školou tak, že celková čiastka získaná po prepočítaní počtom detí a koeficientami sa už priamo vo VZN prerozdelí podľa skutočnej potreby, prípadne sa škole poskytne len ako jedna čiastka a prerozdelenie sa nechá na rozhodnutí školy?

V praxi sa nám vyskytujú prípady, že musíme interne stornovať vystavenú faktúru za tovar z dôvodu napr. nesprávnych identifikačných údajov alebo fakturantka príde na to, že dala zlú cenu, tak FA vystornuje dobropisom a následne vystaví správnu faktúru (faktúra ešte nebola odoslaná k zákazníkovi) s tým istým dátumom. Máme považovať storno FA za opravnú faktúru a uvádzať ju v daňovom priznaní na riadkoch 26 a 27? Alebo tieto interné storná FA s následným vystavením novej FA uvádzať v daňovom priznaní na riadkoch 03 a 04? Alebo všetky dobropisy uvádzať v daňovom priznaní na riadku 26 a 27? V kontrolnom výkaze ich uvádzať v C1?

Bola mi doručená faktúra len s podpisom a QR kódom. Pýtala som sa na pečiatku a bola mi daná odpoveď, že nedisponujú pečiatkou. Je takáto faktúra relevantný doklad v účtovníctve a môžem ju uhradiť?

S. r. o. poskytuje stravné lístky v nominálnej hodnote 3,60 €. V niektorých reštauráciách je denné menu v sume 3,00 € a zo stravných lístkov rozdiel 0,60 € nevydávajú. Je daňovo uznateľné, ak spoločnosť objedná stravný lístok v nominálnej hodnote 3,00 € a 0,60 € a takto ich bude odovzdávať zamestnancom, t. j. hodnota stravného bude spolu 3,60 €, ale bude rozdelená do dvoch stravných lístkov?

Uzatvorili sme Zmluvu o vykonaní pomocných prác podľa § 269 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka s Ústavom na výkon väzby a výkon trestu odňatia slobody. Predmetom zmluvy je vykonávanie pomocných prác odsúdených za odplatu pre našu spoločnosť. Súčasne sme s týmto Ústavom uzatvorili podľa toho istého § 269 ods. 2... aj zmluvu o stravovaní. Predmetom tejto zmluvy je náš záväzok zabezpečiť stravu (obed) odsúdeným, pracujúcich u nás, v sume 2,83 € bez DPH + 0,57 € DPH = 3,40 €. Podľa tejto zmluvy o stravovaní budeme z celkovej sumy 3,40 € / 1 osoba faktúrovať Ústavu dohodnutú sumu len 0,62 € bez DPH + 0,12 € DPH = 0,74 €, zvyšnú sumu do 3,40 € (2,66 €) hradí naša spoločnosť. To znamená, že nám bude externý dodávateľ stravy faktúrovať obed v celkovej sume 3,40 € / 1 osobu a my z tejto sumy budeme ďalej faktúrovať Ústavu len sumu 0,74 € / 1 os. Otázka je, či celkový náklad na stravné faktúrovaný externým dodávateľom + DPH k tomu (2,83 € + 0,57 € = 3,40 €) je daňový náklad a máme v plnej miere nárok na odpočet DPH alebo je daňovým nákladom len suma vo výške refakturácie t. j. 0,62 € + 0,12 €, zvyšok je nedaňovým nákladom vrátane DPH alebo bude celá faktúra za stravné od externého dodávateľa nedaňová?

Slovenská spoločnosť XX - platiteľ DPH v SR dodáva tovar-kovový šrot spoločnosti YY - taktiež platiteľ DPH v SR. Spoločnosť XX fakturuje dodanie kovového šrotu bez DPH s odvolávkou na § 69 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len "zákon o DPH"). Uvádza spoločnosť XX predaj kovového šrotu aj v daňovom priznaní DPH? Ak áno, do ktorého riadka sa uvádza predaj kovového šrotu - oslobodený od DPH § 69?

Fyzická osoba – podnikateľ platiteľ DPH má v majetku budovu (od roku 1996). Táto budova sa zhodnocovala a bola pri nej uplatňovaná DPH. Budova má zostatkovú cenu 70 000 €. Živnosť u podnikateľa je v súčasnosti prerušená. Daňový úrad ho vyzval aby preukázal opodstatnenosť platiteľstva DPH. Aká je najvýhodnejšia možnosť vyradenia budovy z majetku podnikateľa z hľadiska DPH?