Otázky a odpovede

V roku 2011 sme účtovali zrážkovú daň z bežných úrokov na bankovom účte na účet 341AU. Za rok 2011 už túto daň vyberanú zrážkou nie je možné odpočítať z výslednej daňovej povinnosti. Ako možno účtovne vysporiadať túto daň, a ako ju uviesť v daňovom priznaní?

Podnikateľský subjekt zakúpil v roku 2006 úžitkový automobil. V tom istom roku uplatnil daňový odpis. V nasledujúcich rokoch spoločnosť vykazovala stratu preto daňový odpis neuplatňovala. V roku 2011 dosiahla zisk, preto si chce uplatniť daňový odpis. Je možné uplatniť odpis z automobilu, keďže je rok 2011 už šiestym rokom po začatí odpisovania a automobily sa daňovo odpisujú len 4 roky?

Spoločnosť - platiteľ DPH má v majetku pozemok (orná pôda), ktorý nadobudla v roku 2006. Momentálne spoločnosť nevykonáva žiadnu ekonomickú činnosť. Má záujemcu o kúpu pozemku, a ten chce so spoločnosťou najskôr uzatvoriť budúcu kúpnu zmluvu, v ktorej sa spoločnosť zaviaže, že pri uzatvorení kúpnej zmluvy bude pozemok preklasifikovaný na stavebný. Predaj ornej pôdy je oslobodený od DPH (§ 38 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p.) – v  tomto prípade v čase podpísania budúcej kúpnej zmluvy je to orná pôda, ale so záväzkom na zmenu pozemku na stavebný.

Pri predaji bytu nastala nasledovná situácia opísaná nižšie. Máme povinnosť zaplatiť daň z predaja nehnuteľnosti (bytu), ak:

• v máji 2002 sme podpisovali na bytovom družstve členský podiel,
• 10. 11. 2006 sme vyplatili kúpnu cenu  za byt bytovému družstvu na základe kúpnej zmluvy,
• na katastri bola kúpna zmluva právoplatná, s účinnosťou zo dňa 1. 2. 2007,
• v decembri 2008 sme byt zaťažili hypotékou,
• v auguste 2010 sme zrušili trvalé pobyty v byte,
• potom tam už nikto nemal nahlásený trvalý pobyt,
• 14. 11. 2011 sme dostali právoplatné rozhodnutie z katastra o predaji bytu,
• 24. 10. 2011 sme dostali peniaze na účet za predaj bytu – aj to len časť, lebo zvyšok sa hneď použil na vyplatenie hypotéky?

V organizácii máme zavedený pružný pracovný čas s týždenným pružným pracovným časom. Týždenný pracovný čas je v organizácii ustanovený na 37,5 hod. Základný pracovný čas je určený od 8.00 h. do 14.00 h. a voliteľný pracovný čas je stanovený od 6.30 h. do 8.00 h. a od 14.00 h. do 17.00 h.

Novelou zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“ v z. n. p.“) s účinnosťou od 1. 9. 2011 bolo v ust. § 89 cit. zákona  definované, že pružný pracovný čas sa neuplatní, ak zamestnávateľ vyšle zamestnanca na pracovnú cestu. Zamestnávateľ na tento účel určí pevný začiatok a koniec pracovnej zmeny. Na účely § 89 organizácia určila pevný začiatok a koniec pracovnej zmeny od 7.00 h. do 15.00 h.

V prípade, ak zamestnávateľ vyšle zamestnanca na pracovnú cestu, ktorá trvá celú pracovnú zmenu, t. j. od 7.00 h. do 15.00 h., nie je problém s aplikáciou § 89 Zákonníka práce. Problém nastáva, ak pracovná cesta zamestnanca netrvá celú pracovnú zmenu, len niekoľko hodín.

Príklad: Zamestnávateľ vyšle zamestnanca na pracovnú cestu, ktorá začína o 10.00 h. a končí o 13.00 h.

• Vzťahuje sa na uvedeného zamestnanca § 89 Zákonníka práce, t. j. v tento deň sa u neho neuplatní pružný pracovný čas, ale pevný pracovný čas, aj napriek tomu, že pracovná cesta trvala len od 10.00 h. do 13.00 h. ?
• Ak áno, zamestnancovi sa v tento deň do pracovného času započítal len čas od 7.00 h. do 15.00 h., aj napriek tomu, že do zamestnania skutočne prišiel o 6.30 h. a zo zamestnania skutočne odišiel o 16.00 h. ?

Vykonávam štátnu službu podľa zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon č. 400/2009 Z. z.“). V rámci najnáročnejšej činnosti uvedenej v opise činností štátnozamestnaneckého miesta vykonávam najnáročnejšiu činnosť podľa prílohy č. 1 k zákonu č. 400/2009 Z. z.: „rozhodovanie v prvom stupni správneho konania“ (6. platová trieda), ktoré zahŕňa nasledovné čiastkové činnosti:

• preberanie žiadostí od účastníkov konania,
• posudzovanie úplnosti a správnosti vyplnenia žiadosti a kompletnosti príloh,
• zisťovanie a vyhodnocovanie podkladov pre rozhodnutie vo veci,
• posúdenie skutkového stavu veci s právny stavom a
• vypracovanie písomného rozhodnutia vo veci.

Takto vyhotovené písomné rozhodnutie podpisuje riaditeľ odboru. Stalo sa mi, že som nesprávne posúdil skutkový stav s právny stavom a vyhotovil som nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré sa už napraviť nedá. Môj priamo nadriadený (vedúci oddelenia), ktorý rozhodnutie parafuje pred podpisom riaditeľa odboru si túto chybu nevšimol a ani riaditeľ odboru pri podpisovaní rozhodnutia. Služobnému úradu tým vznikla škoda.

Škodová komisia navrhla, aby som vzniknutú škodu nahradil len ja, keďže podľa najnáročnejšej činnosti uvedenej v opise činností vykonávam rozhodovaciu činnosť, a tým len ja zodpovedám za správnosť rozhodnutia. Myslím si, že uvedený názor škodovej komisie nie je správy, pretože aj keď mám v opise činností uvedené „rozhodovanie v prvom stupni správneho konania“, tak len pripravujem „návrh“ rozhodnutia (t. j. v pravom slova zmysle nerozhodujem,  rozhoduje ten, kto podpisuje), ktorý po schválení mojim priamo nadriadeným vedúcim podpisuje riaditeľ odboru. Ten kto podpisuje, súčasne potvrdzuje, že uvedené rozhodnutie je správne, teda rozhoduje. Podľa môjho názoru, na úhrade škody by sa mal podieľať aj môj priamo nadriadený vedúci oddelenia a možno aj riaditeľ odboru.

Zamestnanec, ktorým má v opise činností uvedené „rozhodovanie v prvom stupni správneho konania“ zodpovedá za správnosť rozhodnutia v plnom rozsahu (aj v rozhodnutí musíme uvádzať „za správnosť vyhotovenia“, kde uvádzame meno zamestnanca, ktorý rozhodnutie vyhotovil), alebo sa táto zodpovednosť pomerne delí aj na vedúceho zamestnanca, ktorý rozhodnutie parafuje (kontroluje) a vedúceho zamestnanca, ktorý rozhodnutie podpisuje?

Obec dosiahla v roku 2011  prebytok rozpočtu. Starosta a obecné zastupiteľstvo chce rozhodnúť o rozdelení prebytku rozpočtu tak,  že 10 % z dosiahnutého prebytku pôjde do rezervného fondu a 90 % prebytku rozpočtu sa zapojí do rozpočtu obce na strane príjmov a použije sa na bežné a kapitálové výdavky. Je toto rozhodnutie obecného zastupiteľstva správne?

Ako sa vykazuje poistná udalosť na príjmovej a výdavkovej strane v rozpočte obce v prípade, keď poisťovňa vykazuje poistné plnenie priamo dodávateľovi. Treba v tomto prípade vykazovať plnenie príjmovej strany rozpočtu cez položku ekonomickej klasifikácie 292006 - Z náhrad z poistného plnenia a na výdavkovej strane rozpočtu vykázať čerpanie na položke ekonomickej klasifikácie 635xxx - Rutinná a štandardná údržba?

Zamestnávateľ – samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO) zamestnáva jediného zamestnanca. S týmto zamestnancom doteraz uzatváral pracovné zmluvy od roku 2008 vždy na dobu určitú – na jeden rok. Posledná pracovná zmluva je uzatvorená od 21.12.2009 do 31.12.2010. Bude môcť podnikateľ opätovne uzatvoriť pracovný pomer na dobu určitú od decembra 2010 do decembra 2011? Musí pracovníka už zamestnať na dobu neurčitú? Ako je to po novele Zákonníka práce (zákon č. 574/2009 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z . z. Zákonník práce v z. n. p.), možno ešte uzatvoriť pracovný pomer na dobu určitú a koľkokrát, alebo už nie je iná možnosť len ho zamestnať na dobu neurčitú, keďže na dobu určitú je pracovný pomer opakovane uzatváraný už tretíkrát a vecný dôvod ďalšieho predlžovania pracovného pomeru na dobu určitú (do 20 zamestnancov) sa v novele tohto zákona už nenachádza?

Ako sa postupuje pri výpočte mzdy zamestnancov s nerovnomerne rozvrhnutým pracovným časom (11 hodín denne, cyklus – denná a  nočná  zmena,   2 dni voľna), s dohodnutou hodinovou mzdou, týždenný pracovný čas zamestnávateľa je 37,5 h:

1. v prípade, že nepracujú vo sviatok, na ktorý mali v rozvrhu zmien naplánovanú zmenu - patrí im náhrada mzdy za sviatok? Ak áno, za  koľko hodín,  za 11 h  (tak ako majú v pláne zmien) h alebo za 7,5 h ?

2. ak podľa plánu zmien majú odpracovať napr.:

• 1/2011 176 h
• 2/2011 154 h
• 3/2011 165 h
• 4/2011 165 h

v prípade, že ide o prácu podľa plánu zmien, bez nariadenej práce navyše - nepovažujú sa hodiny naplánované nad pracovný čas pre 37,5 h za nadčas?

3. Napríklad  podľa pracovného  kalendára pre 37,5 h, je za január pracovný čas  150 h, podľa rozvrhu zmien má zamestnanec odpracovať 176 h. Považuje sa rozdiel 26 h za nadčas alebo je prioritný plán zmien?